Jdi na obsah Jdi na menu
 


Opustené banské diela

14. 8. 2011

Opustené banské diela, pozoruhodný nález minerálov alebo opodstatnené nebezpečenstvo pre zberateľov

2. september, 1995

poznámka autora

Tento príspevok som sa rozhodol venovať všetkým zberateľom minerálov, ktorí neuvedomiac si nespočetné nebezpečenstvá, vstupujú do starých opustených banských diel, za účelom získania tzv. unikátnych vzoriek minerálov.

 

     V súčastnosti už skončila doba baníckej prosperity na území Slovenskej republiky a tak početné haldy pomaly, ale isto prestávajú byť záujmom zberateľov minerálov. Väčšia časť už zmenila svoju "taktitu zberu" a pristúpila na istejšie zdroje. V tejto práci zhŕňam niekoľko vlastných štúdijných poznatkov a niekoľko informácií, ktoré som získal od pracovníkov banského priemyslu v Československu.

 

Základné faktory nebezpečenstva opustených banských diel

- obmedzená životnosť štôlní a šácht

- súčastný stav opustených štôlní a šácht

- statická únosnosť

- ložiskové pomery

- skutočné vyťažené priestory ložiska

- hydrológia

- vetranie banských diel

 

1.) Všetky banské diela, razené či už pre ťažobné účely alebo pre účely priezkumu, rátajú so svojou životnosťou podľa potreby inžinieringu.Nie je účelné budovať pevné štôlne s oceľovou výstužou, ak sa jedná len o dočasný banský projekt. V minulosti hlavným bezpečnostným faktorom bolo vydrevovanie štôlní. Murovanie sa používalo len obmedzene. Taktiež spomeňme len úseky, ktoré vôbec neboli vystužované, či už kvôli vtedajšej bezpečnosti úseku, alebo pre nedostatok finančných prostriedkov majiteľov.

2.) Súčastný stav opustených banských diel je absolutne nevhodný na ich používanie. Predpokladáme skutočnosť, že nevystužené priestory mnoho trpia závalmi, poprípadne i vystužené priestory starých objektov, kde sa na výstuž používalo drevo sú už väčšinou zrútené. Veď životnosť drevenej výstuže zďaleka nedosahuje sto, alebo dokonca niekoľko sto rokov životnosti. Procesy zvetrávania značne poznamenávajú stav prekopov, z ktorých je väčšina zavalených.

3.) Statická únosnosť vyťažených priestorov tvorí samostatnú časť. Pri predstave na niekoľko desiatok metrov mocné nadložie, ležiace nad štôlňou, ktorá nie je vystužená, alebo je vystužená len drevom alebo spôsobom, ktoré predpokladá len krátkodobú životnosť štôlne, nemôžeme poprieť statistické poklesy nadložia, poprípadne rozťahovanie stien objektov. Podobne v šachtách, ktoré sú hĺbené do niekoľkých desiatok metrov hĺbky, silne pôsobí tlak stĺpca hornín a dochádza k tzv. zužovaniu využiteľného prierezu. Potom sa stáva, že v minulosti z prosperných šácht v súčastnosti nachádzame už len úzke a neschodné komíny.

4.) Ložiskové pomery priamo súvisia so statikou geologickéhé objektu, avšak sú ovplyvnené samotnou ťažbou ložiska. Pri razení úzkeho prekopu, alebo odvodňovacej štôlne, keď dochádza k razeniu malého profilu, je tesné okolie štôlne (steny, strop), podstatne menej namáhané, ako veľké vyťažené priestory, rudné komíny alebo šošovky. Dnes často nachádzame v banských objektoch množstvo prepadlísk, píng a jám, čo sú vlastne povrchové prejavy zrútených banských priestorov. Pri predstave, že ložiská majú niekoľko obzorov, tieto prepadliská dosahujú značných rozmerov. Taktiež samotný spôsob ťažby, či už žily, alebo pňa, samotné podmienky ukladania zakládky, veľmi ovplyvňujú statiku celého objektu. Poznáme tzv. kĺzavé žily, ktoré pri ich poddolované samovoľne klesajú nadol.

5.) Skutočne vyťažené priestory ložiska sú málokomu známe, a v skutočnosti ony najviac ovplyvňujú statiku objektu. Často nevieme posúdiť, koľko bolo obzorov na ložisku v minulosti otvorených, koľko prekopov a ktorými smermi boli vedené. Vôbec nevieme jednoznačne potvrdiť, ktoré úseky boli podsadené, ktoré boli vystužené, akou výstužou. Proste, statika vyťaženého alebo opusteného ložiska, alebo, terajší stav ložiska vôbec nezabezpečuje bezpečnosť.

6.) Hydrogeológia banských priestorov i v minulosti narobila samotným ťažiarom značné problémy. Presakujúca voda svojou intenzitou silne zamokruje steny a strop objektov, znižuje ich únosnosť, pri zvetralých vrstvách, ktoré slúžia ako vodný kolektor, po nasýtení súvrstvia vodou, dochádza k zvyšovaniu nadložnej hmotnosti. Pri banských prívaloch, soôsobených silnými dažďami, dochádza k zanášaniu štôlní a šácht kalom. Mnohé banské nádrže, v minulosti zakladané v samotných banských priestoroch, tvoria veľké podzemné rezervoáre vody.  Stačí si len predstaviť, čo zostane zo štôlne,, vystuženej drevom, ak s cez ňu prevalí množstvo vody, z práve utrhutej nadložnej nádrže.

7.) Vetranie banských diel patrí k základným požiadavkám pri ich činnosti. V minulosti sa používali rôzne čerpadlá na poháňanie vzduchu, ešte zo starších čia spomenieme razenie vetracích komínov a prekopov. V súčastnosti z týchto vetracích prostredkov už väčšina nie je v činnosti (odstavené čerpadlá, zavalené prekopy, zrútené stropy či komíny). Tímto spôsobom dochádza k odvetraniu baní. Často dochádza k akumulácií kysličníka uhličitého, v niektorých typických banských oblastiach k nahromadeniu metánu, radónu, a pod.

 

Názorný prehľad

1.) Rudný obvod Banská Štiavnica

- vystupovanie veľkého množstva píng na povrchu v širokom okolí mesta. Koľko banských závalov sprevádza banský objekt počas každého jedneho roka? Na povrchu len malé percento závalov vytvára prepadliská. Množstvo závalov je skrytých. Spomeňme popretŕhané hrádze, ktoré sa trhajú počas závalov.

/Nespomíname ani neodborne prevádzané podzemné odstrely tzv. zberateľov ametystov, ktoré sú absolutne neodborne prevádzané/.

Banská Štiavnica má v súčastnosti vyše 10 obzorov. Takmer vôbec nie je k dispozícií skutočný stav a prehľad všetkých banských diel, vyrazených takmer od počiatku 10. st. Ako priestor charakterizujeme celé územiaako oblať značne poddolovanú. Dokazuje to množstvo píng na povrchu.

Otázka:

Koľkí zberatelia zaplatili životom za svoju zberateľské vášeň, práve pri zavalení prekopov, pri náhodnom zrútení stropu, pri prievale banskej vody?

 

2.) Rudný obvod Špania Dolina, Ľubietová

- obrovské haldy, vyskytujúce sa na povrchu v regiónoch týchto obcí svedčia o veľmi veľkom rozsahu baníckej činnosti. Nakoľko sa jedná o rovnaké ložiskové pomery, uvádzame ložiská a ich podmienky spoločne. V minulosti kopané prekopy a spojovacie chodby dosahovali len minimálnych prierezov. Postupné poklesávanie nadložných vrstiev ešte viac zmenšuje tento prierez, takže mnohé z prekopov sú už nepriechodné. Taktiež banská voda pri väčších prívaloch úplne zanáša tieto prekopy. Spojme do súvisu poklesávanie, spôsobené nadložným súvrstvím, a nasiaknutie súvrstvia banskou vodou, dochádza k zväčšeniu hmotnosti, k rýáchlejšiemu alebo k rázovému poklesu alebo úplnému úpadku a vlastne k zavaleniu prekopu. Taktiež pieskovcové horniny, tvoriace materskú horninu ložiska sú horniny, ktoré veľmi ľahko podliehajú zvetrávacím vplyvom. Často potom dochádza k náhlym zosunom stien, k odtŕhaniu a padaniu stropov.

Otázka:

Koľkí zberatelia zaplatili životom zasvoju zberateľskú vášeň, práve pri náhlych zrúteniach stropu, pri náhlych úpadkoch nadložných vrstiev, pri uzavretí východových prechodov náhlym nadložným poklesom?

 

3.) Rudný obvod Pezinok-Pernek, Častá

- nakoľko sa jedná o veľmi podobné ložiská a vzdialenosťou veľmi blízke, charakterizujeme podmienky spoločne. Predstavme si niekoľko desiatok metrov mocné nadložie, vystužené storočnou drevenou výstužou, ktorá je značne deformovaná váhou nadložia, a silne premočená. K tomu ešte banská voda, ktorá neprestajne močí spodok stojiny. Prakticky náhle dochádza k povoleniu výstuže a k zrúteniu povaly, poprípadne k poklesu súvrstvia. Nevieme jednoznačne posúdiť, aké veľké boli vydolované priestory na ložisku Pezinok, avšak na povrchu sa banícka činnosť prejavuje dvoma pingami, až niekoľko sto metrov dlhými, okolo sto m hlbokými a širokými. Môžeme predpokladať, že došlo k zavaleniu buď obrovského vyťaženého priestoru, alebo k prepadnutiu niekoľkých horizontov (hlbinných obzorov). Naraz došlo k zavaleniu niekoľkých 100 m dĺžky banských chodieb. Na stenách píng jasne vidieť názorné ustrihnutie súvrstvia, kde vystupujú kolmé steny, rudné piliere. Časté sú prierezy štôlní, niekde i so zachovanou výstužou. Pripojme k tomuto prepadu ešte množstvo banskej vody, ktorá sa zdržiava v banských priestoroch.

     V minulosti používané ťažobné a prístupové zariadenia, hlavne v prekopoch a v úpadových komínoch, rôzne rebríky a schodnice, dohnívajúce zbytky kedysi spoľahlivých zariadení. Názor miestneho baníka /Pezinok/ hovorí o ulomení prvého rebríka pri zostupe do komína, následne sa zrútilo i ostatných 9 rebríkov, došlo k úplnému dnovému prepadnutiu, k zavaleniu a prakticky k nepriechodnosti komína. Náhle odtŕhanie stropu, ktoré dôsledkom premočenia grafitických hornín v nadloží je veľmi časté a miestami i rozsiahle.

     Spomeňme obsah radónu v banských vodách obvodu Pezinok. Jeho obsah je tak vysoký, že pri nevetraných priestoroch dochádza k jeho nahromadeniu. Na niektorých ústiach štôlní sú v súčastnosti výstražné tabuľky nevetraný priestor. Pochopiteľne sú tieto štôlne s oceľovou výstužou priechodzé, avšak následky radónu nedajú na seba dlho čakať (viz. nižšie).

Otázka:

Koľkí zberatelia zaplatili životom za svoju zberateľskú vášeň, práve pri náhodných odtrhoch silne premočených grafitických súvrství zo stropu? Koľko ich bolo práve počas toho rozsiahleho prepadu alebo zosuvu, keď na povrchu zostali tak jasné a zreteľné niekoľko stovák metrov veľké pingy? Koľko ich bolo, ktorí nerozvážne použili staré drevenné zariadenia na zostup do neznámych priestorov?

 

4.) Rudný obvod Dubník-Červenica

- v súčastnosti pre nerentabilnosť ložiska a pre jeho ojedinelosť je ložisko vyhlásené za štátnu prírodnú zaujímavosť. Štôlne, poskytujúce jedinečné množstvo zaujímavých minerálov sa stále stávajú dejiskom mnohých tragédií. Ich hustota a spleť je prakticky nezmapovateľná. Uvádzame len jeden prípad. Študenti vysokej školy z Bratislavy hromadne navštívili jednu zo štôlní, za účelom nálezu minerálov. Takmer týždeň boli nezvestní, až ich náhodne našli v opustených baniach tiež možno študenti, a tak po zavolaní záchrannej služby sa nakoniec po siedmych dňoch dostali z tohoto bludiska von. Prípad bol jasný. Stratenie orientácie v podzemných priestoroch, následné podchladenie, nedostatok potravinovej základne a nakoniec i tma. Vyviazli  všetci. Majú ponaučenie do budúcna.

Otázka:

Koľkí zberatelia zaplatili životom za svoju zverateľskú vášeň, či už len tým, že ich z toho bludiska nemal kto vytiahnuť?

 

5.) Rudný obvod Příbram

- v tomto rudnom revíri sa zamerajme práve na nevetranosť banských diel. Spomenieme i tú skutočnosť, že ložisko je až po II. úroveň obzoru zaplavené (v súčastnosti je na ložisku okolo 30. obzorov).

     V minulosti jeden z profesionálnych geológov nedbajúc na výstrahu svojich kolegov, zostúpil do štôlní nevetraných banských priestorov objektu Rudné bane. Nevrátil sa stadiaľ len preto, že jeho organizmus bol usmrtený vysokou dávkou radónu v ovzduší.

     Čo sa týka zatopených obzorov, uvedieme len poznámku. Koľkí sa pokúšajú na rôznych povrazoch a lanách zostúpiť do šácht, koľkí z nich vôbec netušia, aká hĺbka zíva pod nimi, koľkí vôbec nevedia nič o zatopených obzoroch. Často i pri používaní starých drevenných zariadení dochádza k ich náhlemu poškodeniu, nasleduje zrútenie do už zatopených priestorov. Podobne je to u nepodsadených veľkých priestoroch, ktoré sú následkom času opustenosti značne zvetrané, premočené, pri najmenšom preťažené dochádza k ich prepadu, zasa už do zatopených častí.

Otázka:

Koľkí zberatelia zaplatili životom za svoju zverateľskú vášeň, práve nedostatkom kyslíka v nevetraných priestoroch, s abnormne vysokým obsahom radónu v ovzduší, koľkí zostali utopení v hlbokých banských šachtách alebo zaplavených obzoroch?

 

Záver

     Na záver vystojí posledná otázka: Sto zberateľov sa vrátilo zo štôlne, nič sa im nestalo. Budem môcť toto i ja povedať? Alebo tam dolu, niekde v hĺbke banských obzorov, budem počítať svoje minúty, s vedomím už nikdy sa nenavrátenia von z banských priestorov? ALebo ma prekvapí náhly zosun či prevalenie stropu?

 

Poďakovanie

     Na mieste vyslovujem poďakovanie (Šimko) za poskytnutie informácií o ložisku Ľubietová a Špania Dolina; (Pauditš) za poskytnutie informácií o ložisku Banská Štiavnica, Špania Dolina, Ľubietová, Dubník-Červenica; (Jindra) za poskytnutie informácií o ložisku Příbram; miestnym občanom (Špania Dolina, Častá); baníkom a zamestnancom banského priemyslu (Pezinok). Sám som študoval ložiská Častá, Pezinok, Špania Dolina a Banská Štiavnica.

 

 

 
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA