Naftový prameň v Korni
- flyšové pásmo
Magurský flyš, Račia
Mineralizácia mezozoicko-terciérnych príkrovových jednotiek
ložisko uhlovodíkov Turzovka
Mineralizácia kaustobiolitov
V okolí obce Korňa sa v minulom období nachádzali viaceré miesta s naftovými výronmi, z ktorých sadodnes zachoval len jeden, pri laze Hrinčákovci. Je vyhlásený za CHPV Korniansky ropný prameň. Predstavuje priehlbinu na lúke asi 2 x 3 m veľkú, ktorá je vyplnená vodou, na jej povrchu pláva povlak ropy.
Výskyt je viazaný na puklinový systém spodnoeocénnych sedimentov, zlínske súvrstvie, vsetínske vrstvy a belovežské vrstvy.
Povrchový výron na samote Živiakov dal podnet na prieskumné a malé ťažobné práce, ktorá trvala od roku 1899 až do 20. rokov 20. st. Ťažba nemala hospodársky význam, celkove sa vyťažilo iba 15-16 vagónov ropy.
Vrt T I (rímska) z r. 1900 dosiahol konečnú hĺbku 702,6 m. Boli navŕtané zlínske vrstvy, belovežské vrstvy, solánske vrstvy, opätovne pod prešmykovou plochou zlínske vrstvy, belovežské vrstvy a nakoniec znova zlínske vrstvy. V zlínskych i belovežských vrstvách boli zistené živičné indície, v solánskych vrstvách nie.
Vrt T II dosiahol konečnú hĺbku 310 metrov. Boli navŕtané zlínske a belovežské vrstvy. Boli pozorované chudobné ropné i plynné indície.
Vrt III sa realizoval v r. 1920, dosiahol hĺbku 214,7 m pre požiar vrtnej veže. Navŕtali sa zlínske a belovežské vrstvy. Vyťažilo sa tu 55 q ropy.
Vrt T 1(arabská) z roku 1927 na pravom brehu potoka v Predmieri dosiahol konečnú hĺbku 452 metrov, boli navŕtané zlínske a belovežské vrstvy. Do roku 1928 bolo vyťažených 856 q nafty.
Vrt T 2 bol založený v roku 1929 asi 100 m j. od vrtu T 1 (arabská), do roku 1932 bol hĺbený a dosiahol konečnú hĺbku 968 metrov. Boli prevŕtané zlínske vrstvy, belovežské vrstvy a znova po päte prešmyku zlínske vrstvy.
ropa - ľahká parafinická.
zemný plyn - vyskytuje sa spolu s ropou.
21. júl, 2007
Na základe dostupnej literatúry navštívili sme CHPV Korniansky ropný prameň a prezreli sme blízke okolie, zaznamenali sme ešte dva ďaľšie vývery ropy. Lokalita patrí do mezozoicko-terciérneho vývoja Račianskeho príkrovu vonkajšieho flyšového pásma, do Magurského flyšu.
Na základe dostupnej literatúry navštívili sme CHPV Korniansky ropný prameň a prezreli sme blízke okolie, zaznamenali sme ešte dva ďaľšie vývery ropy. Lokalita patrí do mezozoicko-terciérneho vývoja Račianskeho príkrovu vonkajšieho flyšového pásma, do Magurského flyšu.
Popis lokality
CHPV Korniansky ropný prameň - lokalitu predstavuje asi 2 m veľké jazierko ,a okraji trávnatej lúky, na povrchu vodnej hladiny pláva vrstva ropy. Výver je doprevádzaný výronom plynu (jemné bublinky na povrchu hladiny). Odtok vody a ropy je prirodzený, prebytočná voda s ropou odteká úzkym potôčikom do doliny.
Ostatné vývery ropy - Prvý výtok ropy sa nachádza hneď vedľa CHPV Koriansky ropný prameň, asi 20 metrov pod svahom. Na nepravidelne používanej poľnej ceste sme našli v hlbšom kolesovom otlačku v pôde vodu s povrchovými povlakmi ropy (v oblastu bolo veľké sucho a dlho už nepršalo). Druhý výver ropy sa nachádza na rovnakom svahu vrchu, ako CHPV, vziadlený je smerom do obce Predmier asi 1 km od CHPV Korniansky ropný prameň. Jedná sa taktiež o výron, ktorý sme zaznamenali v odtlačkoch kolies traktora, avšak vo väčšom rozsahu.
Geológia a litostratigrafia
Oblasť Živčákovho vrchu predstavuje príkrovovú pozíciu Račianskeho príkrovu.
Na základe geologickej mapy sve svah budovaný niekoľkými súvrstviami. Najstaršie je súvrstvie solánske, pieskovcová fácia, ráztocké vrstvy, senón-paleocén, ďalej belovežské súvrstvie, pozostávajúce z riačenskych pieskovcov a zlepencov, mladší paleocén-starší eocén, spodných belovežských vrstiev, paleocén-stredný eocén (ílovce, pieskovce), a vrchných belovežských vrstiev, paleocén-lutét (pieskovce, ílovce), a posledné zlínske súvrstvie, vsetínske vrstvy, stredný eocén-priabón (ílovce, pieskovce, zlepence). Súvrstvie, ktoré sa nachádza v podloží kvartérnych hlín v miestach výronov ropy je charakterizované ako zlínske súvrstvie, vsetínske vrstvy, stredný eocén-priabón (ílovce, pieskovce, zlepence).
Z lokality sme neodobrali žiadne vzorky hornín ,odobrali sme niekoľko vzoriek ropy z CHPV Korniansky ropný prameň.
Mineralizácia kaustobiolitov
- ropa - ľahká, pláva na hladine vody, veľmi smrdí (typický pach olejov, benzínu, riedidiel). Je svetlohnedá až hnedá, len veľmi slabo priesvitná (vo fľaške), silne mastná.
- plyn - pozorovali sme jemné bublinky na hladine jazierka
- voda - ako sprievodná zložka ropnej štruktúry