Jdi na obsah Jdi na menu
 


Naftový prameň v Korni

Vonkajšie Západné Karpaty

- flyšové pásmo

Magurský flyš, Račia

Mineralizácia mezozoicko-terciérnych príkrovových jednotiek

ložisko uhlovodíkov Turzovka

          Mineralizácia kaustobiolitov

 

     V okolí obce Korňa sa v minulom období nachádzali viaceré miesta s naftovými výronmi, z ktorých sadodnes zachoval len jeden, pri laze Hrinčákovci. Je vyhlásený za CHPV Korniansky ropný prameň. Predstavuje priehlbinu na lúke asi 2 x 3 m veľkú, ktorá je vyplnená vodou, na jej povrchu pláva povlak ropy.

     Výskyt je viazaný na puklinový systém spodnoeocénnych sedimentov, zlínske súvrstvie, vsetínske vrstvy a belovežské vrstvy.

      Povrchový výron na samote Živiakov dal podnet na prieskumné a malé ťažobné práce, ktorá trvala od roku 1899 až do 20. rokov 20. st. Ťažba nemala hospodársky význam, celkove sa vyťažilo iba 15-16 vagónov ropy.

 

Vrt T I (rímska) z r. 1900 dosiahol konečnú hĺbku 702,6 m. Boli navŕtané zlínske vrstvy, belovežské vrstvy, solánske vrstvy, opätovne pod prešmykovou plochou zlínske vrstvy, belovežské vrstvy a nakoniec znova zlínske vrstvy. V zlínskych i belovežských vrstvách  boli zistené živičné indície, v solánskych vrstvách nie.

Vrt T II dosiahol konečnú hĺbku 310 metrov. Boli navŕtané zlínske a belovežské vrstvy. Boli pozorované chudobné ropné i plynné indície.

Vrt III sa realizoval v r. 1920, dosiahol hĺbku 214,7 m pre požiar vrtnej veže. Navŕtali sa zlínske a belovežské vrstvy. Vyťažilo sa tu 55 q ropy.

Vrt T 1(arabská) z roku 1927 na pravom brehu potoka v Predmieri dosiahol konečnú hĺbku 452 metrov, boli navŕtané zlínske a belovežské vrstvy. Do roku 1928 bolo vyťažených 856 q nafty.

Vrt T 2 bol založený v roku 1929 asi 100 m j. od vrtu T 1 (arabská), do roku 1932 bol hĺbený a dosiahol konečnú hĺbku 968 metrov. Boli prevŕtané zlínske vrstvy, belovežské vrstvy a znova po päte prešmyku zlínske vrstvy.

 

ropa - ľahká parafinická.

zemný plyn - vyskytuje sa spolu s ropou.

 

 

 

21. júl, 2007    

    Na základe dostupnej literatúry navštívili sme CHPV Korniansky ropný prameň a prezreli sme blízke okolie, zaznamenali sme ešte dva ďaľšie vývery ropy. Lokalita patrí do mezozoicko-terciérneho vývoja Račianskeho príkrovu vonkajšieho flyšového pásma, do Magurského flyšu.an>    

    Na základe dostupnej literatúry navštívili sme CHPV Korniansky ropný prameň a prezreli sme blízke okolie, zaznamenali sme ešte dva ďaľšie vývery ropy. Lokalita patrí do mezozoicko-terciérneho vývoja Račianskeho príkrovu vonkajšieho flyšového pásma, do Magurského flyšu.

 

Popis lokality

CHPV Korniansky ropný prameň -  lokalitu predstavuje asi 2 m veľké jazierko ,a okraji trávnatej lúky, na povrchu vodnej hladiny pláva vrstva ropy. Výver je doprevádzaný výronom plynu (jemné bublinky na povrchu hladiny). Odtok vody a ropy je prirodzený, prebytočná voda s ropou odteká úzkym potôčikom do doliny.

Ostatné vývery ropy - Prvý výtok ropy sa nachádza hneď vedľa CHPV Koriansky ropný prameň, asi 20 metrov pod svahom. Na nepravidelne používanej poľnej ceste sme našli v hlbšom kolesovom otlačku v pôde vodu s povrchovými povlakmi ropy (v oblastu bolo veľké sucho a dlho už nepršalo). Druhý výver ropy sa nachádza na rovnakom svahu vrchu, ako CHPV, vziadlený je smerom do obce Predmier asi 1 km od CHPV Korniansky ropný prameň. Jedná sa taktiež o výron, ktorý sme zaznamenali v odtlačkoch kolies traktora, avšak vo väčšom rozsahu.

 

Geológia a litostratigrafia

     Oblasť Živčákovho vrchu  predstavuje príkrovovú pozíciu Račianskeho príkrovu.

     Na základe geologickej mapy sve svah budovaný niekoľkými súvrstviami. Najstaršie je súvrstvie solánske, pieskovcová fácia, ráztocké vrstvy, senón-paleocén, ďalej belovežské súvrstvie, pozostávajúce riačenskych pieskovcov a zlepencov, mladší paleocén-starší eocén, spodných belovežských vrstiev, paleocén-stredný eocén (ílovce, pieskovce), a vrchných belovežských vrstiev, paleocén-lutét (pieskovce, ílovce), a posledné zlínske súvrstvie, vsetínske vrstvy, stredný eocén-priabón (ílovce, pieskovce, zlepence). Súvrstvie, ktoré sa nachádza v podloží kvartérnych hlín v miestach výronov ropy je charakterizované ako zlínske súvrstvie, vsetínske vrstvy, stredný eocén-priabón (ílovce, pieskovce, zlepence).

     Z lokality sme neodobrali žiadne vzorky hornín ,odobrali sme niekoľko vzoriek ropy z CHPV Korniansky ropný prameň.

 

Mineralizácia kaustobiolitov

- ropa - ľahká, pláva na hladine vody, veľmi smrdí (typický pach olejov, benzínu, riedidiel). Je svetlohnedá až hnedá, len veľmi slabo priesvitná (vo fľaške), silne mastná.

- plyn - pozorovali sme jemné bublinky na hladine jazierka

- voda - ako sprievodná zložka ropnej štruktúry

 

 

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA