Výskyt travertínov v Starej Turej
Stará Turá, Topolecká, travertíny v doline potoka
Niekedy v rokoch 1984-87 študovali sme súvrstvie pieskovcov kriedy-paleogénu v horskej dolinke, asi 2 km od horného konca osady Topolecká. Na základe geologickej mapy horniny predstavujú pieskovce, ílovce a menej zlepence, Lopenícke súvrstvie, Javorinské vrstvy, kampán-mástricht. Jedná sa o mezozoikum-paleogén Magurského flyšu Vonkajších Karpát.
Stará Turá, Topolecká, travertínové kopy
leto, 1985
Po preštudovaní literatúry rozhodli sme sa v oblasti flyšu hladať marmorošské diamanty. Hľadali sme v potoku neďaleko osady Búzikovci pri doline Topolecká. Prezreli sme veľké množstvo pieskovcov v koryte potoka.
Pri postupovaní zaujal nás výskyt travertínov na pravom brehu potoka, na svahu nad potokom.
Jedná sa o dve neveľké kopy, pravdepodobne vznikajúce z jedneho svahového prameňa. Kopy sú do 2-3 m vysoké a do 5-6 m dlhé, navzájom od seba oddelené pravdepodobne len svahovým zosuvom hlín a sute. Počas roka 1983 a nasledujúceh oobdobia odobrali sme z lokality veľké vzorky krásnych travertínov, niektoré máme doposiaľ uložené v zbierke a zaevidované.
V pieskovcoch sme žiadne zaijímavé výskyty minerálov nezaznamenali.
Travertínové kopy v paleogénnych flyšových súvrstviach Magurského príkrovu Bielych Karpát, v katastri obce Stará Turá
23. január, 1994
Pôvodne sme sa zamerali na štúdium minerálov v potoku, náhodne sme na pravej strane potoka Tŕastie našli dve svahové travertínové kopy, doteraz činné.
Flyšové pásmo vonkajších Západných Karpát je v súčastnosti vo veľmi zanedbanom stave v rámci prieskumu, vôbec nevyvoláva záujem o štúdium autorov, ako napr. gemerikum alebo horstvo Malých Karpát. Toto samozrejmevediu k tomu, že v rámci geologickej informovanosti je toto územie odsúvané do pozadia a neposkytuje ani najpotrebnejšie informácie pre širšiu geologickú verejnosť.
Charakteristika travertínu
Pi všeobecnom povrchov geologickom a litologickom prieskume a pri charakteristike pieskovcových súvrství v katastri obce Stará Turá, časť Topolecká-Lazy, sme narazili na pozoruhodný výskyt travertnov. Súvrstvie paleogénu budované pieskovcami vôbecne predpokladá takútu skutočnosť.
Na pravom brehu potoka Tŕstie, tesne v koryte potoka, vyskytujú sa dve kopy travertínu, Vzájomne sú vzdialené asi 10 m, takže možno uvažovať o jednej kope (napr. Bešeňová, kde sú travertíny veľmi rozsiahle).
Prvá kopa je asi 1,5 m vysoká a 2 m dlhá, druhá kopa vzdialená od prvej smerom hore prúdom toku, je pomerne menšia a menej charakteristická a nápadná. Nad kopami vidno stekajúce pramene vôdy, z ktorých travertín vzniká i v súčastnosti. Nakooľko sú kopy len veľmi málo vzialené, voda je najpravdepodobnejšie zdrojom len jedného prameňa, ktorý sa pri stekaní svahom rozdeľuje.
Jedná sa o prameň silne vápenatej vody, v pieskovcových súvrstviach dosť neobvyklí. Prameň je povrchový, obsahuje vodu zrážkový, ktorá sa hromadí z vyšších svahov nad kopami travertínu. Nakoľko lokalita nebola študovaná podrobne, možno tiež usudzovať, že sa jedná len o prameň sezónny počas veľkých zrážok a roztápania sa snehov, podobných prameňov je na okolí mnoho. V tomto prípade by bolo možné považovať vývoj travertínov za etapovitý a nie sústavný. Vizuálnym štúdiom však tieto možnosti nemožno overiť a bližšie charakterizovať.
Travertín je hrubo pórovitý, silne rozpadavý a rozmočený. Je veľmi málo pevný a súdržný, miestami veľmi hlinitý. Obsahuje časté uzavreniny zbytkov rastlín. Je špinavobielej až miestami hlinovej farby, bez lesku. Jedná sa o zemitý vápenatý hlinitý travertín, ktorý svojou kvalitou nezodpovedá žiadnym materiálovým požiadavkám. Jeho výskyt však možno charakterizovať ako geologickú zaujímavosť flyšových karpát.
Záver
Ani po ďaľších a precíznejších výzkumoch v okolí sme ďaľší výskyt travertínov nezaznamenali. Nakoľko sa jedná o pozoruhodný a tiež i estetický nález, bolo by priam potrebné prehodnotiť spolu s orgánmi ochrany prírody vyhlásenie travertínových kôp za chránený prírodný výtvor. Nakoľko sa aj z faunistického hľadiska vyskytuje v tesnom okolí močaristých plôch množstvo plazov, náš návrh len zvyšuje potrebu už dávno požadovanú.
Oblasť sa nachádza vo veľmi oľahlom území a prístup na lokalitu je veľmi zložitý. Avšak územie je vystavené silnému vplyvu ťažby dreva, ktoré je miestami tak bezcharakterné. Uvedomme si, čo by znamenalo odlesnenie svahu nad kopami, ktorý je už beztak veľmi úbohý, stratu povrchovej vody, alebo zničenie koryta. Odumretie travertínov, ich vysychanie a konečnýrozpad. Už v súčastnosti je výskyt ohrozený. Bolo by veľmi potrebné očistiť koryto v blízkosti plôch, očisťiť svah, odstrániť silné pokrývky lístia, machové a iné zahnívajúce komponenty. Taktiež samotné kopy sú už v znamení zberateľskej epochy, sú veľmi zničené, travertíny sú vybité, vylámané, dutiny vyrabované. Jaskyňka, ktorá sa v minulosti vyskytovala v jednej z kôp, vyzdobená po okolí puklín hroznovitými agregátmi ravertínu-kalcitu, už dnes neexistuje. Hovorí o nej len množstvo úlomkov vzoriek v potoku a na brehu pod kopou. A preto ďaľšie nečinné čakanie len prispieva k postupnému ničeniu výtvoru.
Revízia správy Travertínové kopy v paleogénnych flyšových súvrstviach Magurského príkrovu Bielych Karpát, v katastri obce Stará Turá
2. august, 2009
Popis lokality
Lokalitu predstavuje pravý svah nad korytom potoka Tŕstie, kde sa nachádzajú dve travertínové kopy. Kopy sú od seba vzdialené asi 10 m. Prvá kopa (nižšie v doline) je asi 2 m dlhá a 1,5 m vysoká, druhá, proti smeru toku potoka vyššie, je menšia a nenápadná. Nad kopami vidno stekajúce pramene svahových vôd, z ktorých travertín vzniká i v súčastnosti. Nakoľko sú kopy veľmi málo od seba vzdialené, voda je najpravdepodobnejšie z jedneho prameňa, ktorý sa na svahu rozdeľuje.
Geológia a litostratigrafia
Travertín vzniká zo svahového prameňa. Jedná sa o prameň silne vápnitej vody, prameň je povrchový, obsahuje vodu zrážkovú, ktorá sa hromadí z vyšších svahov nad potokom. Nakoľko lokalitu sme neštudovali, môžeme predpokladať, že sa jedná len o prameň sezónny (jarný) alebo len po výdatných zrážkach. V tomto prípade by tom vznik travertínov nebol postupný, ale etapovitý.
sladkovodné vápence, penovce, travertíny, kvartér
Travertín je hrubo pórovoitý, mäkký, silnerozpadavý a vlhký. Je veľmi málo pevný a súdržný, miestami silne hlinitý. Obsahuje početné zvyšky rastlinných listov. Je špinavobielej až hlinovej farby, bez lesku. Jedná sa o zemitý hlinitý vápennatý pramenit, ktorý svojou kvalitou nezodpovedá požiadavkám pre technologické spracovanie.
Ani po ďaľších a precíznejších výskumoch v okolí sme ďalší výskum travertínov nezaznamenali. Nakoľko sa jedná a pozoruhný a tiež prírodne zaujímavý nález, bolo by potrebné oblasť vyhlásiť za ŠPR, nakoľko sa v oblasti vyskytuje i vysoký stav salamandry škvrnitej. Výskyt sa nachádza na veľmi odľahlom a ťažko prístupnom mieste, územie je však silne vystavené ťažbe dreva. Uvedomme si, čo by znamenalo odlesnenie svahu nad travertínymi. Vysušenie oblasti, zaniknutie prameňa, silné znečistenie a zapratanie koryta, odumretie a zničenie travertínov. Už v súčastnosti sú travertínové kopy silne poškodené, travertíny sú veľmi vybité, vylámané, dutiny vyrabované, jaskyňka, ktorá sa v minulosti nachádza vo veľkej kope a po stenbách bola vystlaná nádhernými útvarmi hroznovitého a ľadvinovitého kalcitu (travertín) dnes už nejestvuje. Svedčí o nej len množstvo drobných úlomkov vzoriek v koryte potoka alebo na svahu.
Stará Turá, Topolecká, travertíny v doline potoka
02.august, .2009
Opätovne sme sa vybrali na lokalitu za účelom zdokumentovania oblasti.
Oblasť je veľmi zmenená, les je silne preriedený, svahy sú vyrúbané, dolina je silne zarastená a potok je takmer neprístupný. Ani po dlhšom hľadaní sme travertínové výskyty nenašli, nakoľko sme sa vôbec nedostali k potoku.
Navrhujeme v budúcnosti postupovať priamo v koryte potoka Tŕstie od doliny Topolecká do oblasti.