Kameňolomy v Podbranči
Kameňolomy v Podbranči, kameňolom Matúšovci (neogén) a veľkolom Podbranč (mezozoikum, neogén)
3. február, 2006
Obec Podbranč sa nachádza v severozápadnej časti Myjavskej pahorkatiny, asi 15 km západne od Myjavy a asi 15 km východne od Senice. Chotár leží čiastočne v oblasti Myjavskej pahorkatiny, z geologickej stránky je územie budované jednak mezozoikom pbradlového a pribradlového pásma Západných Karpát a neogénom Viedenskej panvy,
V okolí obce je väčšie množstvo kameňolomov, starých opustených profilov. My sme navštívili dva pomerne veľké kameňolomy. Prvý kameňolom, bližšie k osade sme pomenovali Kameňolom Matúšovci, druhý kameňolom, veľký, sme pomenovali Veľkolom Podbranč.
Stručná charakteristika kameňolomov
kameňolom Matúšovci
Kameňolom predstavuje neveľký lom, asi 50 metrov dlhý, jednoetážový s výškou profilu maximálne do 15 metrov. V minulosti sa v kameňolome ťažil kameň, môžeme predpokladať, že ťažba predchádzala veľkokapacitnej ťažbe vo veľkolome Podbranč, tiež je možné, že tu v minulosti boli dva neveľké lomy, starý lom Matúšovci a rovnako veľký lom Podbranč, ktorý neskôr prešiel na veľkokapacitnú ťažbu. Dnes je kameňolom Matúšovci opustený, silne zasutený a pomaly zarastá. Kameňolom je prístupný.
Profil kameňolomu je založený výhradne v neogénnych eggenburgských zlepencovo-pieskovcových súvrstviach Viedenskej panvy.
veľkolom Podbranč
Ako sme uviedli vyššie, k mechanizovanej ťažbe vo veľkolome došlo pravdepodobne v 60.-70.-tich rokoch minulého storočia. Dnes sa jedná o veľkolom so štyrmi etážami, veľkolom je asi 200 metrov dlhý a cez 50 metrov vysoký, ťažba prebieha v súčastnosti v II. a III. etáži, IV. etáž je malá, I. Dolná etáž je silne zarastená a zavezená smeťami. V lome prebieha ťažba bágrami, na úrovni II. etáže sa nachádza veľká skládka drveného kameniva, súčasťou veľkolomu je aj drvič kameňa s dopravníkom a zásobníky. V kameňolome sa pracuje a tak prístup do objektu je možný len počas voľných dní po dohode s vrátnikom.
Geologická stavba profilu je veľmi zložitá. Kým IV. III. a II. etáž je budovaná prevažne horninami jury a kriedy kysuckého príkrovu, výskyt neogénnych sedimentov sme zistili len v suti, I. Dolná etáž je budovaná výhradne len neogénnymi zlepencami a pieskovcami, v centrálnej časti dolnej etáže vystupuje z podložia meozoikum kysuckého príkrovu. Pri vstupnej bráne do lomu Dolnej etáže je vodáreň, kde sa nachádza asi 5 m veľký skalný monolitický útvar, ktorý predstavuje neogén.
Geologická charakteristika profilov kameňolom
Nakoľko sme pre nedostatok času a pre skutočnosť, že vrátnik nebol príliš nadšený našou prítomnosťou v kameňolome, strávili sme na lokalitách len asi 5-6 hodín. Profil kameňolomu Matúšovci sme neštudovali, nakoľko sa jedná o profil budovaný výhradne neogénom, odobrali sme veľké množstvo vzoriek zo sute. Zaznamenali sme karbonátické zlepence a pieskovce všetkých zrnitostných veľkostí, s valúnmi prevažne dobre opracovanými, farby svetlohnedastožltej, šedastej až tmašie šedastej. Zaznamenali sme i samostatné valúny až do 10 cm veľké, tvorené jurskými a kriedovými vápencami bradlového pásma.
Veľkolom Podbranč sme nemohli študovať, nakoľko sa jedná o veľmi veľký profil a jeho štúdium by vyžadovalo najmenej 15-20 hodín. Profil je veľmi zložitý. Zaznamenali sme tu pestrú širokú škálu hornín bradlového pásma, hlavne v IV., III. a II. etáži, menej i v dolnej etáži. Našli sme tu vápence, kalové, siltové, slienité, bridličnaté, rohovcové, radiolaritové,
bridlice, pieskovce sivej, zelenej i čevenej farby. Vrstvené sledy v profiloch sú vztýčené, poprevracané, premiesené. Kameňolom ako lokalita výskytu súvrství kysuckého príkrovu je veľmi dobrá lokalita, vyždauje si však pomerne znalého geológa, už dobre oboznámeného s danými súvrstviami, nakoľko makroskopicky nie je možné niektoré horninové členy rozlíšiť. Rovnako aj my sme všetky vzorky, ktoré sme nazbierali výhradne z balvanov zo sute a len ojedinele priamo z profilu roztireili len vizuálne, a tak je možné, že niektoré litologické členy sme nezaradili do správnych súvrství. Avšak hlavné súvrstvia sme dokázali rozlíšiť.
V dolnej etáži sa vyskytujú prevažne karbonátické zlepence a pieskovce neogénu všetkých zrnitostných veľkostí, prevažne pleťovohnedej a sivej až šedej farby. Súvrstvia sú horizontálne, len v miestach vytláčania podložného mezozoika uklonené podľla antiklanály. Mocnosť súvrstvia je cez 20 metrov.
V lome sme zaznamenali i bohatý výskyt minerálov, hlavne kalcitu, pyritu, limonitu, wadu, rohovcov.
Geologicko-stratigrafická charakteristika hornín
Vonkajšie Západné Karpaty
- bradlovo-pribradlové pásmo, Podbrančsko-trenčiansky úsek, bradlové pásmo
Oravikum, Kysucký príkrov
Na základe geologickej mapy a stručnej charakteristiky, zaznamenali sme na lokalite veľkolom Podbranč nasledovné litologické členy
26. škvrnité sliene a slienité vápence, lotaring-toark
- lavicovité súvrstvie, vápence sú celistivé alebo jemne kryštalické, s nepravidelnými zhlukmi pyritu
(niektoré vzorky kalových šedých masívnych slienitých vápencov so zhlukmi pyritu by mohli patriť do tohoto súvrstvia. Charakterizujeme ich spoločne v posidóniových a nadposidóniových vrstvách)
25. posidóniové vrstvy, tmavé bridlice, škvrnité vápence, álen-bat
- sivé až čierne bridlice, vložky škvrnitých spongiových vápencov. Bridlice majú typický nerovný povrch bridličnatosti.
nadposidóniové vrstvy, álen-bat
- prevaha tmavých lavicovitých škvrnitých vápencov, sivomodré bridlice vytvárajú len polohy
vápenec (sedimentárna spevnená hornina, sk. vápencov)
- organodetritický, masívny, kalový až siltový, ojedinele až jemnopieščitý, vždy tmavosivý až šedý, miestami tmavošedý, často tenkolavicovitý či bridličnatý
bridlica (sedimentárna, slabo spevnená hornina, sk. bridlíc)
- organodetritická, slienité a ílovité, tmavošedé ač čierne, menej i svetlošedasté, jedná sa v podstate o silne zrbidličnatelé vápence, možno tektonicky porušené a tlačené, niektoré bridlice sú veľmi rozpadavé, iné sú pevné a typicky pripomínajú vápence, sú tenkolavicovité
ílovec (sedimentárna rozpadavá hornina, sk. ílovcov)
- v podstate sa jedná o silne rozpadnuté bridlice tmavošedých až čiernych vápencov
24. radiolarity a hľuznaté vápence, kelovej-kimeridž
- pestré, červené i zelené radiolarity a radiolaritové vápence, kremité bridlice, radioláriové vápence
- hľúznaté vápence, červené, ružové, svetlé
vápenec (sedimentárna spevnená hornina, sk. vápencov)
- organodetritický i čiastočne organogénny, masívny, kalový, hnedočervený, svetločervený, tmavoružový až pleťovoružovohnedý, ojedinele kremitý, ojedinele bridličnatý, až siltový
23. kalpionelové vápence, škvrnité rohovcové vápence, titón-hoteriv
- kalpionelové vápence celistivé, sivej a pleťovej farby, lavicovité
- rohovcové vápence, sivé až tmavosivé, slienité, lavicovité, výrazne škvrnité, rohovce vytvárajú šošovky alebo súvislé polohy, vložky slienitých bridlíc
vápenec (sedimentárna spevnená hornina, sk. vápencov)
- organodetritický, masívny, kalový, ojedinele až siltový, slienitý i bezslienitý, tmavosivý až šedý, hnedý, svetlohnedastý až pleťovohnedastý, zelenkastosivý škvrnitý, často s rohovcom, často i bridličnatý
rohovec (sedimentárna spevnená hornina, sk. rohovcov)
- masívny, silnedo pukaný vyhojený kalcitom, krehký, sklenne lesklý, tmavosivý až čierny
bridlica (sedimentárna, slabo spevnená hornina, sk. bridlíc)
- organodetritická, kalová až siltová, slienitá, tenkobridličnatá
Panónska veľká panva
- Viedenska panva, Záhorská nížina, Senická časť
Neogén
Na základe geologickej mapy a stručnej charakteristiky, zaznamenali sme na lokalite veľkolom Podbranč a kameňolom Matúšovci nasledovné litologické členy
15. bazálne karbonátické zlepence a pieskovce, eggenburg
- jemnozrnné až hrubozrnné pieskovce a zlepence, karbonátické, pestré mezozoické valúny, pochádzajúce z mezozoicka bradlového pásma
zlepenec (sedimentárna spevnená hornina, sk. zlepencov)
- jemnozrnný až hrubozrnný, s valúnmy až do 15 cm, valúny sú dobre opracované, prevažne karbonatické, pochádzajú z mezozoických vápencov bradlového pásma, svetlý, žltohnedastý, sivý až šedastý
pieskovec (sedimentárna spevnená hornina, sk. pieskovcov)
- jemnozrnný až hrubozrnný, prevažne karbonatický, svetlý, žltohnedastý, sivý až šedastý, často s obsahom zvyškov skamenelín
Ako sme sa zmienili vyššie, bez dôkladného štúdia profilu a taktiež bez paleontoligckého štúdia vzoriek nie je možné jednoznačné a bezpečené zaradenie jednotlivých vzoriek do jednotlivých súvrství Kysuckého príkrovu. Vzorky sme zaradili len vizuálne, na základe nasledujúcich kritérií:
- slienité vápence lotaring-toarku sme na lokalite nevyčlenili, možno sem patria kalové masívne slienité vápence, ktoré obsahujú zhluky pyritu, takéto vápence sme našli, pre vizuálnu totožnosť s posidóniovými a nadposidóniovými vrstvami sme ich zaradili k nim
- všetky tmavošedé a šedé až čierne vápence a bridlice sme zaradili spoločne do posidóniových a nadposidóniových vrstiev álen-batu, bez bližšieho rozlíšenia. Môžeme predpokladať, že sa skutočne o tieto vrstvy jedná, nakoľko tak tmavé variety vápencov nie sú typické pre titón-neokómske vrstvy kalpionelových vápencov
- všetky červené, pleťovočervené a ružové masívne a bridličnaté vápence sme zaradili do súvrstvia hľúznatých a radioláriových vápencov, nakoľko nepredpokladáme, že vy tomto prípade by mohlo ísť o omyl, skôr niektoré vápence, ktoré sme zaradili už do posidóniových a nadposidóniových vrstiev by mohli stratigraficky ešte zodpovedať kelovej-kimeridžu
- kalpionelové vápence titón-hoterivu sme jednoznačne určili, jedná sa hlavne o svetlošedé, sivé a zelenkasté jemnosiltové až kalové slienité vápence, bridličnaté vápence a bridlice, s polohami rohovcov. Niektoré nami vyčlenené kalové vápence však môžy byť i staršie
Mineralizácia
Minerály v kameňolome Matúšovci sme nenašli, všetky charakterizované vzorky pochádzajú z veľkolomu Podbranč.
Mineralizácia litologických členov
pyrit (sírnik Fe)
- pomerne hojný minerál, vyskytuje sa vo forme závalkov a impregnácií v šedých masívnych kalových vápencoch, za čerstva je zlatožltý, kovovo lesklý
kalcit (uhličitan Ca)
- veľmi hojný minerál, vyskytuje sa pravdepodobne i v kameňolome Matúšovci. Veľmi hojný je vo forme žiliek, závalkov, hrubokryštalických a masívnych žíl, je silne lesklý, štiepateľný, väčšinou biely až špinavobiely. Hojný je i kryštalický, tvorí prevažne šošovkovité kryštalické drúzy, kryštáliky sú drobné, do 4 mm veľké, priesvitné, slabo lesklé, biele
sinter (tvarová odroda nerastu kalcitu, uhličitan Ca)
- tvorí charakteristické sintrovité agregáty na horninách, je hnedastý, žltkastý alebo špinavobiely, bez lesku, vzniká činnosťou presakujúcich zrážkových vôd
limonit (zmes kysličníkov a hydroxidov Fe)
- tvorí zemité povlaky, je okrovožltohnedej farby, vyskytuje sa prevažne v blízkosti pyritu, z ktorého vzniká rozkladom
Mineralizácia dendritická Mn,Fe (kvartér)
wad(zmes kysličníkov a hydroxidov Fe)
- veľmi hojný minerál, niekedy i v pekných vzorkách, tvorí zemité povlaky a dendritické agregáty, často i drobné masívne závalky, je tmavooceľovohnedočierny, ojedinele i kovovo lesklý
Záver
Nakoľko lokalita Podbranč leží vo veľmi exponovanej časti geologickej stavby Západných Karpát, môžeme našu exkurziu hodnotiť ako veľmi dobrú. Čiastočne sme sa oboznámili s lokalitou, čiastočne sme prezreli kameňolom Podbranč, odobrali sme veľké množstvo vzoriek a čiastočne sme sa oboznámili s geologickolitologickou stratigragickou náplňou Kysuckého príkrovu. Je to naša doposiaľ prvá významná lokalita, kde sme študovali Kysucký príkrov. Aj keď počas krátkej exkurzie nemohli sme previesť dokonalé štúdium, aj keď už nepredpokladáme, že sa na lokalitu ešte niekedy pozrieme, musíme konštatovať, že sa jedná o veľmi dobrú geologickú lokalitu, s množstvom skamenelín, ktorým sme sa však nevenovali. Lokalita je zaujímavá i po mineralogickejstránke. Ako jedinečnú môžeme lokalitu charakterizovať v rámci možností štúdia neogénu Viedenskej panvy.