Jdi na obsah Jdi na menu
 


Podbrančský úsek, vybrané lokality

- bradlovo-pribradlové pásmo

Podbrančsko-trenčiansky úsek

Litostratigrafia

1 Mezozoické príkrovové jednotky

01 Čorštýnsky príkrov (Oravikum)

Prehľad stratigrafie a litológie Čorštýnskeho príkrovu

     Čorštýnsky príkrov predstavuje jeden z príkrovov podbrančsko-trenčianskeho úseku bradlového pásma Západných Karpát.

     Bradlové pásmo tvorí v podbrančsko-trenčinakom úseku značne zredukovanú antiklinoriálnu zónu, miestami jeho šírka dosahuje len 1 km.

     Súvrstvia Čorštýnskeho príkrovu budujú

- súvrstvie krinoidových vápencov – bajok-bat

     - vápence, krinoidové, sivé, svetlé, strednozrnné až hrubozrnné, ľahko rozpadavé. Obsahujú okrem klastického kremeňa (až 50%) vápencový a dolomitový materiál. Na navetranom povrchu vystupujú zrná kremeňa a články krinoidov (bajok).

     - rohovce, sú zelenkastej, sivej alebo žltkastej farby, v krinoidových vápencoch tvoria šošovky, hľúzy alebo lavice (bajok).

     - bridlice, tmavé, s nerovným povrchom plôch bridličnatosti, tvoria polohy uprostred krinoidových vápencov 10-20 cm mocné. Zrejme tu ide o náznaky prechodu medzo čorštýnskym a kysuckým vývojom (bajok).

     Hrúbka súvrstvia je asi 30 metrov.

     - vápence, krinoidové, červené (bat), tvoria nadložie svetlých krinoidových vápencov (bajok). Červené krinoidové vápence sú strednozrnné až hrubozrnné, prevažne lavicovité. Z klastického materiálu obsahujú hlavne kremeň a úlomky karbonátov. Zriedkavý je limonitizovaný pyrit. (bat)

     Hrúbka súvrstvia je asi 10 metrov.

- súvrstvie čorštýnskych vápencov – vrchný bat-stredný titón

     - vápence, hľúznaté, výrazne lavicovité. tmavočervené až ružovkasté. Ak prevláda v nich červený tmel, sú zväčša tenkolavicovité až bridličnaté.

     Hrúbka súvrstvia je asi 5 metrov.

- súvrstvie kalpionelových vápencov – vrchný titón-berias

     - vápence, kalpionelové, červené, svetlé a ružovkasté, často so schránkami krinoidov.

     Hrúbka celého súvrstvia je asi 50 metrov.

Hiát

- súvrstvie pestrých  slieňov - cenoman-spodný kampán

     - sliene, sivozelené, zelené a fialové, farebne prechádzajú do červených slieňov.

     Hrúbka súvrstvia je asi 50 metrov.

02 Kysucký príkrov (Oravikum)

Prehľad stratigrafie a litológie Kysuckého príkrovu

     Kysucký príkrov predstavuje jeden z príkrovov podbrančsko-trenčianskeho úseku bradlového pásma Západných Karpát.

     Bradlové pásmo tvorí v podbrančsko-trenčinakom úseku značne zredukovanú antiklinoriálnu zónu, miestami jeho šírka dosahuje len 1 km.

     Súvrstvia Kysuckého príkrovu budujú

- súvrstvie škvrnitých slieňov a slienitých vápencov – lotaring-toark

     - vápence, škvrnité a slienité, prevažne celistivé alebo jemnekryštalické, lavicovité,  s častými nepravidelnými zhlukmi pyritu

     Hrúbka súvrstvia je asi 50 metrov.

- posidóniové vrstvy – bat-álen

     - bridlice, sivé až čierne, s nerovným povrchom plôch

     - vápence, škvrnité, spongiovité

- nadposidóniové vrstvy – bat-álen

     - bridlice, sivomodré, vytvárajú polohy vo vápencoch

     - vápence, tmavé, škvrnité, lavicovité

     Hrúbka posidóniových a nadposidóniových vrstiev je asi 100 metrov.

- súvrstvie radiolaritov a radiolaritových vápencov - kalov-vrchný oxford

     - rádiolariové vápence, lavicovité

     - rádiolarity, červené, zelené

     - bridlice, kremité, tvoria vložky medzi lavicami vápencov

     Hrúbka súvrstvia je asi 10-15(?) metrov.

- súvrstvie hľúznatých vápencov - kimeridž

     - vápence, hľúznaté, červené, ružové, svetlé

     Hrúbka súvrstvia je 5-10 metrov.

- súvrstvie kalpionelových vápencov, škvrnitých rohovcových vápencov – titón-hoteriv

     - vápence, kalpionelové, sivé, pleťové, celistivé, často lavicovité, s hrúbkou lavíc 10-20 cm (titón-berias)

     - vápence, rohovcové, sivé až tmavosivé, slienité, výrazne škvrnité, lavicovité (valangin-bárem)

     - rohovce, vytvárajú šošovky alebo súvislé polohy (valangin-bárem)

     - bridlice, slienité, vytvárajú polohy medzi medzi lavicami rohovcových vápencov (valangin-bárem)

     Hrúbka celého súvrstvia je asi 100 metrov.

- súvrstvie sivozelených škvrnitých slieňov – bárem-spodný cenoman

     - sliene, sivozelené, škvrnité

     Hrúbka súvrstvia je asi 20 metrov.

- súvrstvie pestrých slieňov – stredný cenoman-kampán

     - sliene, pestré, prevažne červené

     Hrúbka súvrstvia je asi 50 metrov.

03 Drietomský príkrov (pritatrikum)

karn-norik

01.1 - súvrstvie karpatský keuper s evaporitmi

rét

01.2 - súvrstvie karptaský keuper, bridlice, lumachelové vápence

spodný lias

01.3 - súvrstvie vápnitých pieskovcov, rohovcových vápencov a bridlíc

vyší lias-bat

01.4 - súvrstvie škvrnitých vápencov, krinoidových vápencov a bridlíc

kelovej-oxforf

01.5 - súvrstvie radiolaritov

kimeridž-spodný titón

01.6 - súvrstvie hľúznatých vápencov

titón-spodný apt

01.7 - súvrstvie škvrnitých slienitých vápencov a slieňov

vyšší apt-alb

01.8 - súvrstvie urgónskych vápencov

spodný alb

01.9 - hyaloklastitové lávy

alb-turón

1.10 - súvrstvie pieskovcov, zlepencov a blidlíc

(momentálne v stave štúdia, rozpracované)

Mineralogia

1 Mineralizácia mezozoických príkrovových jednotiek

01.1 Mineralizácia litologických členov

pyrit (sírnik Fe)

krinoidové vápence – čorštýnsky príkrov, bat

- zriedkavý vo vápencoch

škvrnité sliene a slienité vápence – kysucký príkrov, lotaring-toark

- tvorí zhluky, nepravidelné, pomerne hojné

limonit (zmes kysličníkov a hyxroxidov Fe)

krinoidové vápence – čorštýnsky príkrov, bat

- produk trozkladu pyritu

rohovec (v podstate chalcedón, odroda nerastu kremeňa, kysličník Si vmodif. alfa)

kalpionelové vápence, škvrnité rohovcové vápence – kysucký príkrov, titón-hoteriv

- svetlé, hnedasté hľúzy a polohy, masívne, sklenne lesklé

jaspis (v podstate chalcedón, odroda nerastu kremeňa, kysličník Si vmodif. alfa)

rádiolarity – kysucký príkrov, kalov-oxford

- rádiolaritové jaspisy

kalcit (uhličitan Ca)

krinoidové vápence – čorštýnsky príkrov, bajok-bat

-  v podtsate rekryštalizované schránky krinoidov

kalpionelové vápence, škvrnité rohovcové vápence – kysucký príkrov, titón-hoteriv

- tvorí až niekoľko cm mocné snehovobiele, hrubozrnné žilné agregáty a závalky, miestami so silným sklenným leskom

01.3 Mineralizácia evaporitov

(Chocholná-Velčice)

výskyt údolie potoka Chocholnica

sadrovec

- prakticky bezvýznamné šošovky v bridliciach pribradlového pásma v údolí potoka Chocholnica.

(Rudník)

v chotári obce bližšie neuvedené

sadrovec

- drobné šošovky v ílovitých, menej slienitých bridliciach drietomskej série (keuper) pribradlového pásma.

01.4 Mineralizácia dendritická Mn, Fe (Kvartér)

01.5 Mineralizácia pelosideritov

(Moravské Lieskové)

výskyt lom SZ od obce

     V lome na SZ od obce v jemnozrnných pieskovcoch flyšového vývoja albu drietomského príkrovu pribradlového pásma sa nachádzajú pevné, žltavo-hrdzavé konkrécie pelosideritov, až 10 cm veľké. Sú charakteristické pre tzv. sférosideritové vrstvy albu.

01.6 Sedimentárna Mn mineralizácia (jura)

(Podbranč)

výskyt S od hradu Branč

pyroluzit

- v dutinách a puklinách krinoidových vápencov bradlového pásma na S od hradu Branč sa vyskytuje pyroluzit ako pramenná usadenina.

 

 

 
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA