Bzince pJ, kameňolom pod Salaškami
Bzince pod Javorinou, kameňolom Salašky
16.apríl,1994
25.máj,1994
Opakovane sme navštívili kameňolom Salašky v Bzinciach pod Javorinou. Jedná sa o veľký, dvojetážový lom, cez 200 metrov dlhý a okolo 60 m vysoký. Na základe geologickej mapy sme v lome identifikovali dachsteinské vápence a dolomity sevat-rétu, a pestré jurské súvrstvia. Jedná sa o mezozoikum Považského Nedzovského príkrovu hronika jadrového pohoria Čachtické Karpaty.
Popis lokality
Kameňolom Salašky v Bzinciach pod Javorinou predstavuje ložisko stavebného kameňa vo forme veľkokapacitného mechanizovaného kameňolomu. Počiatky ťažby ťažko presne stanoviť, avšak predpokladáme začatie ťažby niekedy začiatkom 20. st., keď bolo treba množstvo kameňa na spracovanie cestného štrky pri výstavbe ciest z Nového Mesta n/V do Starej Turej a Moravského Lieskového, tiež pri hromadnej domovej výstavbe v obciach Bzince, Lubina. O značnom rozsahu ťažby svedčí dnes veľkosť samotného kameňolomu a dobre viditeľné haldy skrývky a odpadového materiálu, ktoré dosahujú značných rozmerov.Ťažba v kameňolome bola ukončená v 70. rokoch 20. st., pričinila sa o to veľká povrchová skrývka, hlavne však vystupujúce slienité lseudohľúznaté vápence doger-malmu, ktoré značne komplikovali ťažbu, svojimi fyzikálnomechanickými vlastnosťami vôbec nezodpovedali potrebám ťaženej suroviny a spôsobovali až 50% odpadu pri ťažbe. Svedčí o tom i tá skutočnosť, že súvrstvia doger-malmu zaberajú takmer polovicu profilu kameňolomu. V nemalej miere sa však o zastavenie ťažby pričinilo i sprevádzakovanie veľkokapacitného plnomechanizovaného a spracovateľkého závodu v kameňolome Čachtice.
Hlavnú ťažobnú surovinu predstavoval dachsteinský vápenec a menej krinoidový spodnojurský vápenec. Z hladiska chemického zloženia dachsteinské vápence predstavujú čistú karbonátovú horninu s obsahom caO až 54%. Súvrstvia však obsahujú značné polohy sivých a pestrých vrstiev dolomitov.
Fyzikálno-mechanické vlastnosti horniny:
- pevnosť tlaku vysušenej horniny 1016 kg/cm2
- pevnosť tlaku nasiaknutej horniny 937 kg/cm2
- obrusnosť (opotrebovanie) 0,293 cm3/cm2
Hornina svojimi fyzikálnomechanickými vlastnosťami vyhovuje ako surovina na výrobu lomového kameňa, na cestný a železničný štrk.
Naša práca je postavená na štúdiu veľkého množstva vzoriek, ktoré sme odobrali počas niekoľkodňového štúdia z profilu a hlavne zo suťoviska, nakoľko celý profil pre svoju mohutnosť nie je dostupný.
Geológia, litostratigrafia a mineralógia
Kameňolom je založený v geologicky komplikovanom území Považského Nedzovského príkrovu Hronika jadrového pohoria Čachtické Karpaty. Nakoľko je stavba profilu na štúdium náročné, venovali sme štúdiu profilu a odberu vzoriek niekoľko dní. Pre zložitosť charakteriszujeme celý profil postupne, z ľava do prava.
Ľavú stranu kameňolomu buduje súvrstvie dachsteinských vápencov a dolomitov sevat-rétu. Je to tzv. I. tektonická kryha. Dachsteinské vápence a dolomity sevat-rétu budujú i tzv. II. tektonickú kryhu, ktorá leží v tektonickej pozícií hlavne v centrálnej časti profilu, je nasunutá na jurských súvrstviach I. tektonickej kryhy, jurské súvrvstvia I. tektonickej kryh tvoria priame nadložie triasu. Z hornín sú zastúpené v obidvoch kryhách hlavne vápence, menej dolomity, miestami v tektonických líniách vystupujú polohy ílov a bridličnatých vápencov. Menej zastúpené sú vápence kalové, pieščité a organické.
Centrálnu časť profilu buduje v dolnej časti jura I. kryhy a v tektonickom nadloží trias II. kryhy. Dachsteinské vápence a dolomity sevat-rétu sú od súvrství spodnej jury (krinoidové vápence, lias-doger) odelené vrstvami červených rohovcových vápencov s glaukonitom a rohovcov rét-spodnej jury. Toto súvrstvie leží v miestach prechodu triasu do jury a v miestach násunu II. tektonickej kryhy. Súvrstvie je značne zvetrané, zasutené, vzorky sme odobrali pod II. tektonickou kryhou, pod súvrstviami dachsteinských vápencov a dolomitov sevat-rétu. Toto súvrstvie môžeme korelovať so súvrstvím rét-spodná jura(?), ktoré vystupuje v záreze Dechtickej priehrady.
V priamom pokračovaní I. tektonickej kryhy vystupujú vľavo krinoidové vápence lias-dogeru. Staršie sú pieščité, rohovcové, mladšie sú strednozrnné, ružovkasté. Rovnaké vápence vystupujú i celkom v pravej časti profilu v opačnej pozícií, ich podložie (trias) nevystupuje v prodile na povrch.
V nadloží krinoidových vápencov lias-dogeru v ľavej časti centrálnej časti profilu vystupuje poloha kondenzovaných vápencov s Mn, Fe sedimentárnym zrudnením vrchného toarku. V jeho nadloží leží tenká poloha kalových adnetských(?) vápencov, toark-doger.
V nadloží krinoidových vápencov lias-dogeru v pravej časti centrálnej časti profilu a v nadloží kalových adnetských(?) vápencov, toark-doger v ľavej časti centrálnej časti profilu vystupuje pestrý komplex vápencov, rohovcov a radiolaritov doger-malmu. V pravej časti v blízkosti styku obidvoch súvrství, ale už v súvrství vápencov a rohovcov doger-malmu, vystupujú tenké polohy zelenej ílovitej bridlice.
Toto súvrstvie vápencov a rohovcov doger-malmu, vystupuje i v II. etáži kameňolomu, tú sme však neštudovali.
Pre značne komplikovanú litológiu vápencov a rohovcov doger-malmu bude potrebné profil preštudovať podrobne ešte raz a dané súvrstvia podrobnejšie rozdeliť.
súvrstvie hlavných dolomitov, karn-norik
- dolomity
- niektoré dolomity, hlavne brekciovité, vystupujúce celkom vľavo v profile vo vstupnej časti kameňolomu, by mohli patriť do súvrstvia hlavných dolomitov.
súvrstvie dachsteinských vápencov a dolomitov, sevat-rét
- vápence
- masívne, celistivé, kalové i zrnité, hnedastej, sivej až tmavosivej farby, často obsahujú hojné žilky kalcitu, organický detrit a impregnácie pyritu
- bridličnaté, celistivé až kalové, s bridličnatým rozpadom alebo odlučnosťou, väčšinou tmavosivej, belavej, žltkavej, hnedastej, červenkastej farby, často obsahujú hojné žilky kalcitu a impregnácie pyritu
- dolomitické, stredno až hrubobrekciovité, silne rozpadavé, svetlej farby, obsahujú početné žilky kalcitu, vzniknuté procecsom dolomitizácie vápencov
- silne slienité, masívne, celistivé až jemnozrnné, svetlošedej farby
- ílovité, silne slienité, masívne, celistivé, tmavozelenej alebo žltozelenavej farby
- dolomity
- stredno až hrubobrekciovité, vápnité, väčšinou silne rozpadavé, farby ružovkastej, žltkastej, zelenkastej i červenavej, obsahujú žilky s dolomitom a kalcitom
- íly
- tektonicky tlačené vápence alebo dolomity, silne rozpadavé, zemité, sivej, tmavosivej alebo červenej farby
kossenské vrstvy, rét
- bridličnaté vápence a dolomity
- niektoré hlavne tmavosivé a bridličnaté vápence a dolomitické vápence s obsahom organodetritického pigmentu charakterizované v súvrství dachsteinských vápencov a dolomitov patria do kossenského súvrstvia.
súvrstvie pestrých vápencov, rét-hetanž
- vápence
- masívne, jemnozrnné, šedastej až tmavošedej farby, často s hľúzami tmavošedých až čiernych rohovcov, s obsahom muskovitu.
- rohovcové, masívne, jemnozrnné, s veľkými úlomkami rohovcov, šedej farby, rohovce sú tmavošedé až čierne, vápence obsahujú veľké množstvo kalcitových žiliek, hlavne v rohovcových hľúzach.
- pieščité, masívne, jemno-strednozrnné, často makroskopicky pripomínajú pieskovce, farby žltkastej, hnedej až tmavej, často s obsahom muskovitu, alebo s množstvom drobných i väčších úlomkov schránok
- rohovce
- úlomky vo vápenci, farby tmavošedej až čiernej, so žilkami kalcitu
- pieskovce
- možno len pieskovcové vápence, žltkastej farby, s obsahom hojného muskovitu
súvrstvie krinoidových vápencov s rohovcami, hetanž
- vápence
- organogénne, krinoidové, pieščité, jemnozrnné až hrubozrnné, rohovcové, svetlohnedastožlté až hnedé.
- rohovce
- ako prímes vápencov, ajedinele tvorí hľúzy, hnedej farby, masívny, často so žilkami kalcitu
súvrstvie krinoidových vápencov červených, hetanž-toark
- vápence
- organogénne, krinoidové, pieščité, jemnozrnné až hrubozrnné, bezrohovcové, svetlé, ružovkasté až červené
súvrstvie s Mn zrudnením (kondenzovaná poloha), vrchný toark, alen
- vápence
- organogénne, krinoidové, pieščité, jemnozrnné až hrubozrnné, bezrohovcové (krinoidové), svetlé, ružovkasté až červené, silne znečistené polohami a závalkami kysličníkmi a hydroxidmi Mn, až čiernej farby
- kalové, masívne (adnetské?), červenej alebo svetlohnedej farby, silne znečistené polohami a závalkami kysličníkmi a hydroxidmi Mn, až čiernej farby
súvrstvie kalových (adnetských) vápencov, alen
- vápence
- kalové, masívne (adnetské?), mäsovočervenej alebo svetlohnedej farby, s množstvom tenkých žiliek kalcitu.
súvrstvie pseudohľuznatých vápencov, alen-oxford
súvrstvie kalových rohovcových vápencov, oxford-vrchný titón
súvrstvie alodapických barmsteinských vápencov, oxford-vrchný titón
- vápence
- masívne, celistivé, mäsovočervenej alebo bielošedastej farby, obsahuje početné žilky kalcitu
- silne kalové, masívne, mäsovočervenej farby, obsahuje početné žilky kalcitu
- radiolariové vápence, masívne, celistivé, bielošedastej farby. Obsahujú drobné hľúzky hnedastých rádiolariových uzavrenín tmavšej svetlohnedastej farby.
- pseudohľúznaté, miestami rohovcové, masívne, celistivé až veľmi jemnozrnné, mäsovočervenej alebo bielošedastej farby, obsahujú tenké žilky bieleho kalcitu, a v priemere 5 cm veľké pseudohĺúzy rohovcov, ktoré pri vetraní vypadávajú. Časté sú i drobné hľúzky rohovcov, hlavne v masovočervených vápencoch.
- rohovce
- masívne, silne dopukané až celistivé, s lastúrnatým lomom, farby sivohnedastošedej, červenohnedej až čokoládovohnedej, silne prestúpené žilkami kalcitu. Tvoria hľúzy okolo 5 cm veľké vo vápencoch, alebo samostatné polohy až niekoľko cm mocné.
- ílovité bridlice
- v podstate silne tektonicky tlačené bridličnaté ílovité vápence, rozpadavé podľa plochy bridličnatosti, silne ílovité, mäkké, mastné, len málo plastické, sivozelenej farby. Jednotlivé bridličnaté vrstvy dosahujú 0,5 cm, poloha bridlíc spolus úlomkami vápencov dosahuje 1 m.
Na základe študijných výsledkov by bolo potrebné previesť nové detailné štúdium profilu, vymedziť a charakterizovať súvrstvie hlavných dolomitov, osamostatniť súvrstvie dachsteinksých vápencov a dolomitov sevat-rétu, vymedziť a charakterizovať kossenské vrstvy rétu, vymedziť a charakterizovať pestré vápence rétu-spodnej jury, analizovať a vymedziť adnetské (?) kalové vápence toarku a jednotlivo charakterizovať súvrstvia malmu (pseudohľúznaté vápence, kalové rohovcové vápence, barmsteinské vápence).
Po preštudované veľkého množstva vzoriek vymedzili sme na lokalite nasledovné druhy mineralizácie:
Mezozoické príkrovové jednotky
mineraliácia litologických členov karbonátov
Nakoľko v profile kameňolomu vystupuje široká škála hornín, všetky minerály charakterizujeme spoločne. Pri každom minerále uvádzame formu a druh matečnej horniny, v ktorej sa minerál vyskytuje.
pyrit (sírnik Fe)
- minerál organického sedimentárneho pôvodu. Tvorí jemné impregnácie, väčšinou však drobné zrnká, silne zlazožltej farby, má silný kovový lesk. Vyskytuje sa miestami na plochách tmavých dachsteinských vápencov.
rohovec (tvarová odroda minerálu kremeňa, kysličník Si v modif. alfa)
- tvorí masívne, silne dopukané celistivé hľúzy a polohy v horninách jury, je sivej, hnedastej až hnedej, tmavohndečiernej alebo červenej farby, má silný sklený lesk. Často obsahuje v puklinách hojné žilky kalcitu.
kalcit (uhličitan Ca)
- veľmi hojný minerál, vyskytuje sa vo všetkých druhoch hornín v celom stratigrafickom rozpätí vrchnho triasu až vrchnej jury. Zvyčajne tvorí biele kryštalické žilky, závalky aa agregáty, vypĺňa pukliny hornín, snehovobielej až špinavobielej farby, silne sklenne lesklé. Hojne tvorí i kryštály a kryštalické drúzy, veľké i niekoľko desiatok cm 2, veľkosť kryštálov dosahuje i 3 cm. Kryštály sú špinavobiele, žltkastobiele, hnedasté, priesvitné, miestami i silnejšie sklenne lesklé.
kalcit Fe (v podstate kalcit, znečistený kysličníkmi Fe)
- tvorí väčšinou zrnité agregáty a žilky, alebo okraje kryštálov. Je bielej farby, znečistený, čiastočne ružovkastý alebo červenkastý, má sklený lesk. Vyskytuje sa v dachsteinských vápencoch vo forme žíl a závalkov, alebo vo vápencoch doger-malmu, kde tvorí okraje kryštálov kalcitu.
dolomit (uhličitan Ca a Mg)
- tvorí jemné žilky bielej farby v súvrtsviach hlavných dolomitov.
glaukonit (zásaditý alumokremičitan K, Fe, Al, Mg , zo skupiny sľúd)
- veľmi rozšírený minerál. Tvorí zemité bridličnaté agregáty a závalky, miestami len poprašky na horninách. Je silne nasiakavý, rozpadavý, napučavý, silne premokavý. Je tmavozelenej až svetlozelenej farby, miestami má silný mastný lesk, na hmat je mastný. Vyskytuje sa v dachsteinských vápencoch v bridličnatých a ílovitých polohách, tiež v súvrství ílovitých bridlíc vo vápencoch doger-malmu.
mineraliácia Mn, Fe sedimentárna (jura)
Zrudnenie vystupuje v centrálnej časti profilu, v ľavej strane, v prechodnej zóne medzi krinoidovými vápencami liasu a pseudohľúznatými vapencami doger-malmu. Tvorí polohu asi do 10 cm mocnú, miestami i 20 cm, odokrytú v dĺžke asi 10 m, zasahuje rovnako do krinoidových i kalových vápencov.
Jednotlivé vzoky, ktoré sme odobrali priemo z výchozu, nepresahujú 10 cm, prevládajú však hlavne menšie úlomky.
goethit (kysličník a hydroxid Fe, v modif. alfa)
- tvorí vzácne ihličkovité kryštáliky, zoskupené do paralelných, alebo snopčekovitých agregátov. Dĺžka ihličiek dosahuje až 1 cm, veľkosť agregátov nepresahuje prvé jednotky cm. Zvyčajne však tvorí kusovité agregáty, lebníkovité alebo obličkovité agregáty. Je hnedočiernej farby, v kryštáloch až oceľovočierny, má hnedý vryp. Vyskytuje sa miestami v agregátoch lebníkov až 10 cm veľkých, spolu hematitom, psilomellanom a kalcitom Mn. Identifikovaný chemicky.
psilomellan (kysličník Mn, s podielmi Ba)
- tvorí zrnité závalky a agregáty, väčšinou do 1 cm veľké. Je čiernej farby, má slabší kovový lesk, vyskytuje sa spolu s kryštalickým goethitom a kalcitom Mn. Identifikovaný chemicky.
hematitový oker (tvarová a chemická odroda minerálu hematitu, kysličník Fe s podielmi vody)
- tvorí zemité až práškovité agregáty. Je červenej farby, bez lesku, vzniká sekundárne z goethitu. Identifikovaný vizuálne.
kalcit Mn (chemická odroda minerálu kalcitu, uhličitan Ca a Mn)
- nedostatočne identifikovaný. Tvorí strednozrnné agregáty, závalky, maximálne do 1 cm veľké. Je hnedastobielej farby, má sklený lesk, vyskytuje sa spolu s goethitom, psillomelanom a hematitom.
siderit (uhličitan Fe)
- nedostatočne identifikovaný. Tvorí tenké žilôčky alebo agregáty, niekoľko mm mocné, zložené z ozŕn. Jetmavohnedej farby, má silný sklený lesk. Vyskytuje sa v tesnej blízkosti Fe, Mn rudnej polohy v krinoidových vápencoch.
mineraliácia Mn, Fe dendritická (kvartér)
Mineralizáciu sme zaznamenali v súvrství doger-malmských vápencov. Jedná sa o veľmi malé dendritické akumulácie a nátekové formy. Predpokladáme však výskyt mineralizácie na lokalite celoplošne.
K mineralizácií sme priradili aj kalcit, hoci sa samotnej genéze vymyká (minerál litologických členov), jeho forma je pre danú mineralizáciu charakteristická.
limonit (zmes kysličníkov a hydroxidov Fe)
- tvorí nátekové formy. Je pestro sfarbený, žltkastý, zelenkastý, modrastý, má sfarbenie charakteristické olejovej škvrne. Má slabý lesk. Vyskytuje sa ako povlak na horninách alebo pseudomorfuje kryštáliky kalcitu.
wad (zmes kysličníkov Mn)
- tvorí dendritické agregáty, aj niekoľko cm veľké, a pomerne silne dendritizované akumulácie. Je tmavočiernej až oceľovočiernej farby, bez lesku. Vyskytuje sa hojne ako dendritické agregáty v horninách, často s limonitom.
kalcit (uhličitan Ca)
- v podstate minerál litologických členov, tvorí niekoľko cm veľké kryštalické drúzy v hornine, veľkosť kryštálikov dosahuje niekoľko mm. Je vždy pseudomorfovaný pestrofarebnými povlakmi limonitu (farba olejovej škvrny). Má silný sklený lesk, ktorý umocňuje farebnosť limonitu. Vyskytuje sa v horninách, spolu s wadom.
Lokalita kameňolom Salašky v Bzinciach pod Javorinou je geologicky veľmi významná lokalita. Hlavne v kombinácií so štúdiom jurských súvrství na blízkej lokalite Hrušové lom je možné previesť dostatočné štúdia Hrušovskej skupiny vývoja jury Považského Nedzovského príkrovu hronika. Taktiež sú veľmi zaujímavé korelácie s ostatnými jurskými výskytmi v Malých Karpatoch (skupina Chtelnickej doliny, Šípkovského hája).
Po mineralogickej stránke je lokalita zaujímavá východzom sedimentárneho Mn, Fe zrudnenia jurských vápencov, ktoré je možné korelovať taktiež na blízkej lokalite Hrušové lom. Lokalita je zaujímavá i výskytom pekných kryštalizovaných vzoriek kalcitu.