Minerály mezozoika Brezovských Karpát - prehľad
Brezovské Karpaty tvoria úsek medzi Pezinskými Karpatmi (z juhu) a Čachtickými Karpatmi (zo severu). Po geologickej stránke sú budované prevažne triasovými a jurskými sedimentami Považského Jablonického príkrovu (hronikum), len menej vystupujú v nadloží neogénne sedimenty Dobrovodskej kotliny, Blatnianskej priehlbiny, a útržky sedimentov pribradlového myjavského a brezovského vývoja.
Prehľad stratigrafie a litológie Považského jablonického príkrovu
Súvrstvia triasu Považského jablonického príkrovu budujú
- verfénske súvrstvie (skýt)
- bridlice, pieščité, fialových a zelenkastých farieb
- pieskovce, vápnité i nevápnité, fialových a zelenkastých farieb
Hrúbka súvrstvia 200-300 m
- súvrstvie annaberských vápencov (spodný anis)
- vápence, lavicovité, hrubolavicovité alebo doskovité, sivé, hnedosivé, tmavé, miestami dolomitické alebo rohovcové
- súvrstvie annaberských dolomitov (spodný anis)
- dolomity, tmavé, vložky
Hrúbka súvrstvia je spolu 250-300 m
- súvrstvie steinalmských vápencov (vrchný anis, pelson-ilýr)
- vápence, svetlé, masívne, nevrstvené
Hrúbka súvrstvia je 200-400 m
- súvrstvie steinalmských dolomitov (vrchný anis, pelson-ilýr)
- súvrstvie reiflinských vápencov (vrchný anis-ladin)
- vápence, lavicové, svetlé, pleťové i ružovkasté
- vápence, rohovcové, lavicové, sivé, hnedosivé
- bridlice, sivé, sivozelené, tmavé, polohy o hrúbke až ="mso-spacerun: yes"> - vápence, lavicové, svetlé, pleťové i ružovkasté
- vápence, rohovcové, lavicové, sivé, hnedosivé
- bridlice, sivé, sivozelené, tmavé, polohy o hrúbke až niekoľko m
- ílovce
Hrúbka súvrstvia je do 80 m
- súvrstvie schreyeralmských vápencov (vrchný anis-ladin)
- súvrstvie raminských vápencov (ladin-kordevol)
- vápence, hrubolavicovité (30-100 cm), bezrohovcové, sivé, hnedosivé, svetlosivé, s alodapickými vložkami až 30 cm mocnými
- vápence, alodapické
Hrúbka súvrstvia je do 50 m
- súvrstvie wetternsteinských vápencov (ladin-kordevol)
- vápence, masívne, svetlé
Hrúbka súvrstvia je 250-300 m
- súvrstvie wetternsteinských dolomitov (ladin-kordevol)
- dolomity, masívne, tektonicky drvené, svetlé
Hrúbka súvrstvia je 300-500 m
- lunzské vrstvy (jul)
- bridlice
- pieskovce, sivé, doskovité, na plochách odlučnosti sa nachádzajú šupinky sľúd, zvetráva do hrdzavohneda
Hrúbka súvrstvia je 5-15 m
- súvrstvie hlavných dolomitov (karn-norik)
- dolomity, zreteľnevrstevnaté, lavicovité
- bridlice, tenké vložky medzi lavicami dolomitov
Hrúbka súvrstvia je 500-600 m
- súvrstvie oponických vápencov (karn-norik)
- vápence, lavicovité, kalové, sivé, svetlé, sivohnedé, hnedožlté, žltkasté i ružovkasté, ojedinele s náznakmi hľúznatosti, prírpadne i s výskytom rohovcov, alebo lumachelové
Hrúbka súvrstvia je 5-15 m
- vrstvy svetlých vápencov (alaun)
Hrúbka súvrstvia je do 80 m
- súvrstvie dachsteinských vápencov (sevat)
- vápence, masívne, nevrstevnaté až nezreteľne vrstevnaté, svetlé, svetlohnedé
Hrúbka súvrstvia je 40-100 m
- kossenské vrstvy (rét)
- vápence, svetlé, lumachelové
(len z obliakov mladších zlepencov)
Skupina Chtelnickej doliny
- súvrstvie pestrých vápencov (rét-hetanž)
- súvrstvie s Mn zrudnením (lias)
- súvrstvie adnetských vápencov (lias)
Skupina Tlstej hory
- súvrstvie adnetských vápencov (lias)
- súvrstvie krinoidových vápencov (lias)
- ??? (doger, álen-oxford)
- súvrstvie barmsteinských vápencov (oxford-kimeridž)
- súvrstvie oberalmských vápencov (oxford-kimeridž)
- súvrstvie plasenských vápencov (titón)
- súvrstvie slieňov a slienitých vápencov (titón-hoteriv)
- súvrstvie kalových vápencov s rohovcami (vrchný titón-valangin)
Pri štúdiu prevažne strednotriasových vápencových komplexov navštívili sme veľké množstvo lokalít, kde sme zaznamenali výskyt pomerne zaujímavých vzoriek minerálov. Všetky minerály mezozozoika sme rozdelili nasledovne:
1 Mineralizácia mezozoických príkrovových jednotiek
01.1 Mineralizácia litologických členov
01.2 Mineralizácia Mn, Fe sedimentárna, jura