Selec, ložisko U Veľké Kozie
Trenčianske Stankovce, výskyt Fe sedimentárnej mineralizácie v horninách permu 10. október, 2007 Prvý krát sme navštívili lokalitu niekedy v 80.tich rokoch . Študovali sme údajný výskyt U mineralizácie v chotári obce Selec. Druhý krát sme navštívili lokalitu v roku 1994, keď sme previedli podrobnejší prieskum. V minulosti sme túto lokalitu považovali za miesto s výskytom U mineralizácie. Môžeme povedať, že v rámci geologického prieskumu bola na lokalite študovaná U mineralizácia, obdobná U zrudneniu v blízkej Kálnici, avšak zaznamananý bol aj zaujímavý výskyt Fe mineralizácie. Na základe geologickej mapy je lokalita výskytu budovaná seleckým sedimentárnym súvrstvím spodného permu. Jedná sa o paleozoicko-mezozoický obal tatrika jadrového pohoria Považský Inovec. Popis lokality Prvé prieskumné geologické práce na lokalite začali niekedy v 50.-60.-tich rokoch 20. st. Prvé výzkumy prebiehali fyzikálnymi geologickými meraniami, neskôr tu boli prevádzané banské práce. Na základe informácií tu boli údajne dve krátke štôlne. My sme zaznamenali niekoľko desiatok metrov dlhý a do 4 m vysoký zbagrovaný svah na okraji lesa. Pod svahom sa nachádza suťovisko a veľké zplanírované haldy v blízkosti svahu. Suťovisko pod svahom je už značne zarastené, rovnako zarastajú i haldy. Vo svahu sme zaznamenali ústie jednej zavalenej štôlne, dosvedčuje tomu i prepadlisko, sledujúce smer štôlne, niekoľko desiatok metrov dlhé. Taktiež nad zbagrovaným svahom sme zaznamenali niekoľko zárezov či výkopov. Je možné, žei nami označená štôlňa predstavuje len povrchový výkopý jarok, avšak štôlňa je uvedená i na geologickej mape. Predpokladáme, že od roku 1970, možno i skôr, je lokalita opustená. Geológia, stratigrafia a mineralogia Ložisko sme označili ako výskyt sedimentárnej Fe mineralizácie s výskytom U zrudnenia. Na základe geologickej mapy vystupuje v súvrství pestrých pieskovcov, pieščitých zlepencov a bridlíc Seleckého súvrstvia Kálnickej skupiny spodného permu obalového príkrovu Tatrika jadrového pohoria Považský Inovec. Na lokalite sme odobrali veľké množstvo vzoriek, jednak priamo z profilu, zo sute z pod profilu, i z háld. Selecké súvrstvie, spodný perm zlepence - polymiknté, pevné, po čiastočnom navetraní rozpadavé, jemnozrnné až strednozrnné, často s obsahom veľkých valúnov. Obsahujú hojné zrná kremeňa a jemnolístočkovitého muskovitu. Farba je rôzna, od svetlej, cez špinavobielu až šedastú. pieskovce - polymiktné, pevné, po čiastočnom navetraní rozpadavé, jemnozrnné až hrubozrnné. Obsahujú hojné zrná kremeňa a jemnolístočkovitého muskovitu. Farba je rôzna, od svetlej, cez špinavobielu až tmavšiu hnedastú. siltovce - čiastočne zvrstvené a zbridličnatené, jemnozrnné. Farba je rôzna, od svetlej cez šedastú až svetlohnedastú. Celé súvrstvie permu bolo postinhuté čiastočnou metamorfózou stupňa zelených bridlíc, vyjadrenou asociáciou minerálov kremeň, sericit, chlorit a albit. Metamorfóza je alpínska , prejavujúca sa prekremenením a zbridličnatením. Hydrotermálna mineralizácia pôvodne sedimentárna Fe mineralizácia, hydrotermálne epigeneticky premenená Prejavy samotnej mineralizácie sme sledovali priamo v profile, kde sme zaznamenali polohy sedimentárnych chloritických rúd až niekoľko cm mocné. Spolu s vrstvami chloritov sa vyskytujú i vrstvy ílového minerálu metahalloysitu. Vrstvičky hematitu vznikli pravdepodobne diagenézou pri spevňovaní sedimentov, alebo pri postihu metamorfózou, keď bol pôvodný halloysit premenený na metahalloysit. Mineralizácia bola postihnutá hydrotermálnymi epeginetickými procesmi, keď vznikol kremeň, kaolinit a pravdepodobne i U mineralizácia, ktorú budeme charakterizovať samostatne. Posledná fáza premeny mineralizácie bola oxidácia v pripovrchovej časti, keď začal z hematitu vznikať limonit. primárne rudné minerály dafnit - (zásaditý alumokremičitan Al, Fe a Mg) - hlavný minerál Fe mineralizácie. Tvorí pomerne mocné, až niekoľko cm hrubé polohy. Agregáty sú zemité, jemnozrnné, farba je typická chloritová zelená, svetlozelená, má sklený lesk. Miestami uzatvára v dutinkách a na puklinách hematit. Vyskytuje sa spolu so žilným kremeňom staršej generácie. x-minerál - študovaný len vizuálne, bez bližších analýz. Jedná sa najpravdepodobnejšie o primárny minerál. Tvorí tenké, lístočkovité až papierovité, najpravdepodobnejšie štvorcové tabuľky či lístočky, je veľmi tenký, len niekoľko stotín mm hrubý, tabuľkydosahujú veľkosť až 3 mm. Tabuľky sú narastené, dokonale obmedzené, často sa vzájomne prerastajú a zrastajú. Má typický chloritovú zelenú farbu a má mastný lesk. Vyskytuje sa v zrudnených polohách hornín, spolu s hematitom, limonitom a kalcitom (sekundárnym), sám býva kalcitom povlečený. Minerál patrí najpravdepodobnejšie do skupinychloritov, možno sa jedná o samotný dafnit, alebo minerál úplneodlišný a neprináležiaci dp skupiny chloritov. hematit - (kysličník Fe v modif. alfa) - hojný minerál, tvorí impregnácie alebo kôrky, vtrúsené agregáty a žilky, zrná. Je oceľovočiernej farby, má sklený alebo silný kovový lesk, hlavne načerstvej lomovej ploche, inak červenkasto alebo zelenkasto nabieha a má slabší lesk. Zvetrávaním prechádza v limonit. limonit - (zmes kysličníkov a hydroxidov Fe) - pomerne hojne zastúpený mnerál, vyskytuje sa ako výplň dutín a trhlín hornín, vždy spolu s hematitom. Miestami úplne prevláda nad hematitom. Tvorí pomerne bohaté ľadvinovié alebo hroznovité agregáty, veľké aj niekoľko cm. Za čerstva má slabší kovový lesk, ktorý časomslabne. Je hnedastočiernej farby, v agregátoch takmer čierny, slabšie lesklý. primárne žilné minerály kremeň - (kysličník Si v modif. alfa) - tvorí agregáty na staršom žilnom kremeni, makroskopicky sú agregáty značne rozložené a korodované, pórovité, stĺpčekovité alebo hruboihličkovité, tesne paralelne a rovnobežne vedľaseba uložené, až 2 cm dlhé. O náznaku kryštálových plôch nemožno hovoriť, charakteristický je len celkový vizuálny vzhľad. Je nevýraznej farby, znečistený kysličními Fe a chloritom a zafarbený do hnedočierna až čierna, bez lesku. Pomerne rozšírený. - tvorí drobučké kryštáliky, nedokonale vyvinuté alebo len náznaky, veľké niekoľko mm. Je číry, väčšinou zakalený, miestami má silný sklený lesk a zjavné rýhovanie na plochách. Vyskytuje sa len ojedinele v staršom žilnom kremeni. žilný kremeň - (tvarová odroda minerálu kremeňa) - starší - kremeň predpokladáme za starší na základe značného znečistenia kysličníkmi Fe a chloritom. Tvorí pomerne veľké bloky v haldách, je hrubokryštalický, špinavobiele až žltkastosvetlohnedastej farby, prímesmi je zafarbený do hneda, červen alebo až čierna. Len miestami má slabší lesk. Vyskytuje sa v polohách s dafnitom a%kremeni, makroskopicky sú agregáty značne rozložené a korodované, pórovité, stĺpčekovité alebo hruboihličkovité, tesne paralelne a rovnobežne vedľaseba uložené, až 2 cm dlhé. O náznaku kryštálových plôch nemožno hovoriť, charakteristický je len celkový vizuálny vzhľad. Je nevýraznej farby, znečistený kysličními Fe a chloritom a zafarbený do hnedočierna až čierna, bez lesku. Pomerne rozšírený. - tvorí drobučké kryštáliky, nedokonale vyvinuté alebo len náznaky, veľké niekoľko mm. Je číry, väčšinou zakalený, miestami má silný sklený lesk a zjavné rýhovanie na plochách. Vyskytuje sa len ojedinele v staršom žilnom kremeni. žilný kremeň - (tvarová odroda minerálu kremeňa) - starší - kremeň predpokladáme za starší na základe značného znečistenia kysličníkmi Fe a chloritom. Tvorí pomerne veľké bloky v haldách, je hrubokryštalický, špinavobiele až žltkastosvetlohnedastej farby, prímesmi je zafarbený do hneda, červen alebo až čierna. Le3C/p>
Prvé prieskumné geologické práce na lokalite začali niekedy v 50.-60.-tich rokoch 20. st. Prvé výzkumy prebiehali fyzikálnymi geologickými meraniami, neskôr tu boli prevádzané banské práce. Na základe informácií tu boli údajne dve krátke štôlne. My sme zaznamenali niekoľko desiatok metrov dlhý a do 4 m vysoký zbagrovaný svah na okraji lesa. Pod svahom sa nachádza suťovisko a veľké zplanírované haldy v blízkosti svahu. Suťovisko pod svahom je už značne zarastené, rovnako zarastajú i haldy. Vo svahu sme zaznamenali ústie jednej zavalenej štôlne, dosvedčuje tomu i prepadlisko, sledujúce smer štôlne, niekoľko desiatok metrov dlhé. Taktiež nad zbagrovaným svahom sme zaznamenali niekoľko zárezov či výkopov. Je možné, žei nami označená štôlňa predstavuje len povrchový výkopý jarok, avšak štôlňa je uvedená i na geologickej mape. Predpokladáme, že od roku 1970, možno i skôr, je lokalita opustená. Geológia, stratigrafia a mineralogia Ložisko sme označili ako výskyt sedimentárnej Fe mineralizácie s výskytom U zrudnenia. Na základe geologickej mapy vystupuje v súvrství pestrých pieskovcov, pieščitých zlepencov a bridlíc Seleckého súvrstvia Kálnickej skupiny spodného permu obalového príkrovu Tatrika jadrového pohoria Považský Inovec. Na lokalite sme odobrali veľké množstvo vzoriek, jednak priamo z profilu, zo sute z pod profilu, i z háld. Selecké súvrstvie, spodný perm zlepence - polymiknté, pevné, po čiastočnom navetraní rozpadavé, jemnozrnné až strednozrnné, často s obsahom veľkých valúnov. Obsahujú hojné zrná kremeňa a jemnolístočkovitého muskovitu. Farba je rôzna, od svetlej, cez špinavobielu až šedastú. pieskovce - polymiktné, pevné, po čiastočnom navetraní rozpadavé, jemnozrnné až hrubozrnné. Obsahujú hojné zrná kremeňa a jemnolístočkovitého muskovitu. Farba je rôzna, od svetlej, cez špinavobielu až tmavšiu hnedastú. siltovce - čiastočne zvrstvené a zbridličnatené, jemnozrnné. Farba je rôzna, od svetlej cez šedastú až svetlohnedastú. Celé súvrstvie permu bolo postinhuté čiastočnou metamorfózou stupňa zelených bridlíc, vyjadrenou asociáciou minerálov kremeň, sericit, chlorit a albit. Metamorfóza je alpínska , prejavujúca sa prekremenením a zbridličnatením. Hydrotermálna mineralizácia pôvodne sedimentárna Fe mineralizácia, hydrotermálne epigeneticky premenená Prejavy samotnej mineralizácie sme sledovali priamo v profile, kde sme zaznamenali polohy sedimentárnych chloritických rúd až niekoľko cm mocné. Spolu s vrstvami chloritov sa vyskytujú i vrstvy ílového minerálu metahalloysitu. Vrstvičky hematitu vznikli pravdepodobne diagenézou pri spevňovaní sedimentov, alebo pri postihu metamorfózou, keď bol pôvodný halloysit premenený na metahalloysit. Mineralizácia bola postihnutá hydrotermálnymi epeginetickými procesmi, keď vznikol kremeň, kaolinit a pravdepodobne i U mineralizácia, ktorú budeme charakterizovať samostatne. Posledná fáza premeny mineralizácie bola oxidácia v pripovrchovej časti, keď začal z hematitu vznikať limonit. primárne rudné minerály dafnit - (zásaditý alumokremičitan Al, Fe a Mg) - hlavný minerál Fe mineralizácie. Tvorí pomerne mocné, až niekoľko cm hrubé polohy. Agregáty sú zemité, jemnozrnné, farba je typická chloritová zelená, svetlozelená, má sklený lesk. Miestami uzatvára v dutinkách a na puklinách hematit. Vyskytuje sa spolu so žilným kremeňom staršej generácie. x-minerál - študovaný len vizuálne, bez bližších analýz. Jedná sa najpravdepodobnejšie o primárny minerál. Tvorí tenké, lístočkovité až papierovité, najpravdepodobnejšie štvorcové tabuľky či lístočky, je veľmi tenký, len niekoľko stotín mm hrubý, tabuľkydosahujú veľkosť až 3 mm. Tabuľky sú narastené, dokonale obmedzené, často sa vzájomne prerastajú a zrastajú. Má typický chloritovú zelenú farbu a&nb