Rudná oblasť Čavoj - Chvojnica
Centrálne Západné Karpaty
- pásmo jadrových pohorí
jadrové pohorie Strážovské vrchy, časť Malá Magura
Hydrotermálna mineralizácia
rudný obvod Čavoj
Mineralizácia hydrotermálna polymetalická
- na sz. okraji obce, blízko k. 725 a 622, v kryštalinku, na styku granodioritov a biotitických pararúl
- pod Temešskou skalou v biotitických rulách
História ložiska
V minulosti sa na viacerých miestach v okolí obce ťažili rudy s obsahom pyritu a galenitu, ktoré pravdepodpbne obsahovali Ag a Au. Svedčí o tom niekoľko zachovaných kutacích štôlní a šachtíc, s pomerne hojným zrudnením na haldách. V 15. a 16. st. sa ruda dobývala na východoch žíl, a iba v 17. st. sa prešlo nadobývanie rúd hlbinne razením štôlní (štôlna Kirschenberg). Pb ruda bola odvážaná do sliezskych hút. V 18. storočí ťažba s menšími prestávkami pretrváva. Vzmáhajú sa staré banské diela a otvárajú sa nové šachty a štôlne (štôlňa sv. Štefana na svahu Jambriškovho vrchu, Horná štôlňa, Dedičná štôlňa, štôlňa sv. Jozef, štôlňa sv. Ján Nepomucký, Cisárskaštôlňa, štôlňa Mendel pod vrchom Gápeľ, štôlňa Ferdinand). Väčšinou sa neťaží súvislá žila, ale len malé odžilky a závalky galenitu alebo rudné stopy. Podľa vtedajších údajov vyberaná ruda obsahovala 29% Pb a 610-1000 g/t Ag (štôlňa Ferdinand). Koncom 18. st. bola ťažba pre nerentabilnosť zastavená, avšak menšie ťažiarske spoločnosti v nej pokračovali. Na ložisku sz. od obce sa ťažilo až do r. 1848. Ďaľšie obdobie kutania prebiehalo v r. 1941-1944.
Geológia a pozícia ložiska
Výskyt kremenno-sulfidických žíl a žiliek s mocnosťami max. do 2 m, sledujúce bridličnatosť smeru JZ-SV s polymetalickou Pb-Zn mineralizáciou, s niektorými znakmi sideritovej asociácie, s nepatrnými obsahmi Ag a Au. Rudné minerály sa nachádzajú v kremnnej žilovine s menším množstvom sideritu, tiež v prekremenenej pararule a granitoidoch.
Z roku 1945 sú k dispozícií chemické analýzy, podľa ktorých priemerné obsahy kovov v rudách sú: Au 0,018 g/t, Ag 59,45 g/t, Pb 3,6%, Zn 0,79%, Cu 0,51%. Maximálny obsah Ag viazaný na galenit Ag bol 294 g/t.
Genéza ložiska a priebeh mineralizácia
Mieralizácia je hydrotermálna, pravdepodobne varískeho veku.
Tvorba žilnej výplne prebiehala v dvoch prínosových periodach:
- staršia - kremenno-sideritovo-barytová, s kalcitom
- mladšia- sulfidická
- sekundárne minerály limonit
-primárne žilné minerály
kremeň
- prevládajúca zložka žilnej výplne, zastúpený v dvoch generáciách. Starší tvorí agregáty alotriomorfnou štruktúrou, mladší je jemnozrnejší, často s rudným pigmentom.
siderit
- spolu s kremeňom tvorí súčasť staršej žilnjej výplne, pozdĺž štiepnych trhlín je silne limonitizovaný.
kalcit
- zastúpený v staršej žilnej výplni, spolu s kremeňom, sideritom a barytom
baryt
- vytvára agregáty s charakteristickou vejárovitou štruktúrou v žilnej výplni.
-sekundárne minerály
limonit
- vzniká premenou sideritu.
rudný obvod Chvojnica
Mineralizácia hydrotermálna polymetalická
- v závere Chvojníckej doliny v okolí Zlatej bane na S od obce
- na Z od obce
História ložiska
V stredoveku v období rozmachu ťažby Pb, Zn rúd sa ťažilo v okolí obve, o čom svedčí niekoľko kutacích štôlní a píng.
Geológia a pozícia ložiska
V granitoidoch a v kryštalických bridliciach, najmä na kontakte xenolitov kryštalických bradlíc s granitom vystupujú drobné žilky s polymetalickou Pb, Zn mineralizáciou, pravdepodobne s obsahom Au a Ag. Žily nesú niektoré znaky sideritovej formácie. Sledujú smery bridličnatosti JV-SZ, so strmými sklonmi k JV. Mocnosť je do 2 metre.
Genéza ložiska a priebeh mineralizácia
Zrudnenie je variské, viazané na granitoidný magmatizmus.
Tvorba žilnej výplne prebiehala v dvoch prínosových periodach:
- staršia - kremenno-sideritovo-barytová, s kalcitom
- mladšia- sulfidická
- sekundárne minerály limonit
- primárne rudné minerály
galenit
- tvorí spolu s pyritom žilk,y jemnozrnné impregnácie a závalky v žilovine. Obsahuje zvýšené obsahy Ag a malé množstvo Sb.
boulangerit
- zriedkavý, zistený len na lokalite západne od obce.
sfalerit
- najhojnejší zo sulfidov, obsahuje veľké množstvo odmiešanín chalkopyritu, obsah stopových prvkov je nízky.
chalkopyrit
- zriedkavý, zo sulfidov najmladší.
pyrit
- tvorí žilky, impregnácie a závalky, spolus galenitom a ďaľšími rudnými minerálmi v žilnej výplni.
arzenopyrit
- zriedkavý, tvorí idiomorfné zrnká v kremeni alebo sulfidoch
zlato
- nepatrné výskyty v kremenných zlatonosných žilách, s malým mnosžvtom pyritu, pravdepodobne staršej generácie mineralizačnej periody.
- primárne žilné minerály
kremeň
- prevládajúca zložka žilnej výplne, zastúpený v dvoch generáciách. Starší tvorí agregáty alotriomorfnou štruktúrou, mladší je jemnozrnejší, často s rudným pigmentom.
siderit
- spolu s kremeňom tvorí súčasť staršej žilnjej výplne, pozdĺž štiepnych trhlín je silne limonitizovaný.
kalcit
- zastúpený v staršej žilnej výplni, spolu s kremeňom, sideritom a barytom
baryt
- vytvára agregáty s charakteristickou vejárovitou štruktúrou v žilnej výplni, spolus kremeňom a karbonátmi.
- sekundárne minerály
limonit
- vzniká premenou sideritu.
Mineralizácia metamorfovaná submarinne-exhalačná
- na ľavej strane Chovjníckej doliny na SZ od obce
Geológia a pozícia ložiska
V amfibolitoch alebo tesne v ich blízkosti, v kryštalických bridliciach, vystupuje syngenetické submarinno-exhalačné pyritovo-pyrhotinové zrudnenie a magnetitovo-hematitové zrudnenie, spojené najskôr s ofiolitovým vulkanizmom a postihnuté varískou regionálnou metamorfózou. Zrudnenie tvoria mikroskopické impregnácie sulfidov, magnetitu a hematitu v horninách, a hydroxidy Fe, produkty ich zvetrávania.
pyrit
- tvorí menej hojné impregnácie v horine.
pyrhotin
- tvorí impregnácie v hornine.
arzenopyrit
- impregnácie, ojedinelý.
chalkopyrit
- vtrúsený v amfibolitoch, alebo v ich tesnej blízkosti.
magnetit
- vtrúsený v amfibolitoch, alebo v ich tesnej blízkosti, spolu s hematitom tvoria 10-12% objemu horniny.
hematit
- vtrúsený v amfibolitoch, alebo v ich tesnej blízkosti.
- sekundárne minerály
limonit
- produkt zvetrávania primárnych Fe minerálov.